Španielsky panovník Juan Carlos I., ktorý vo štvrtok (5. 1.) oslávi 85 rokov, zohral významnú úlohu v dejinách svojej krajiny. Bývalý kráľ vládol v Španielsku od roku 1975 celkovo 39 rokov. Stal sa kľúčovou postavou v procese prechodu od diktatúry generála Franciska Franka k demokracii.
Medzi ľuďmi bol obľúbený pre svoj neokázalý štýl. Neskôr však jeho renomé pošramotila séria škandálov. V posledných rokoch ho v Španielsku vyšetrovali v troch kauzách týkajúcich sa daňových únikov, korupcie a netransparentných finančných aktivít. Na tróne ho po abdikácii v júni 2014 vystriedal jeho syn Felipe VI.
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia generál Franco dlho váhal, komu bude dôverovať a kto povedie násilne stmelené a diktatúrou zovreté Španielsko. Ako optimálne sa mu javilo obnovenie monarchie s kráľom Juanom Carlosom – domnele nevýrazným mladíkom, vychovávaným na vojenskej akadémii v duchu frankistických princípov španielskeho Národného hnutia.
Juan Carlos zasadol na trón len dva dni po smrti generála Franka – 22. novembra 1975. Vtedy stále platila prorežimná ústava a obdobie medzi rokmi 1975 a 1978 bolo nevídane búrlivé.
Politický systém zvládol zmeniť
Nový kráľ ale prekvapil a za použitia vlastných legislatívnych krokov zvládol politický systém zmeniť. Zákon o politickej reforme z roku 1976, schválený referendom z 15. decembra toho istého roku, otvoril cestu k prijatiu novej, demokratickej ústavy, a v krajine začal vznikať parlamentný systém.
Neskôr sa Juan Carlos rozhodne postavil proti pučistom okolo podplukovníka Antonia Tejera. Tí sa v roku 1981 neúspešne pokúsili o štátny prevrat. Za svojho panovania si vyslúžil reputáciu nestrannej osobnosti, len zriedka sa vyjadroval k domácej politike. Verejne vystúpil napríklad proti baskickým a katalánskym separatistom.
Dlhé roky sa potom tešil popularite a úcte, ku koncu úradovania ale vyvolali kritiku jeho nákladné výlety na lov do Afriky v čase, keď jeho krajinu postihla ekonomická kríza.
„Pohľad na monarchu loviaceho slony v Afrike, zatiaľ čo ekonomická kríza v našej krajine spôsobuje Španielom toľko problémov, vzbudzuje dojem ľahostajnosti a ľahkomyseľnosti, ktorý by hlava štátu nemala vyvolávať,“ napísal v roku 2012 denník El Mundo.
Vtedy mu tiež médiá prestali „tolerovať“ jeho mimomanželské aféry. Okrem iného písali o jeho pomere s Corinnou Saynovou-Wittgensteinovou, rodenou Larsenovou. Kráľovou povesťou otriasla aj aféra okolo dcéry Cristiny a jej manžela Iňakiho Urdangarína obvineného zo sprenevery.
Aj preto Juan Carlos I. prekvapivo abdikoval v júni 2014 v prospech svojho syna Felipeho VI. Ten mal napraviť pošramotenú povesť španielskej monarchie.
Výstavba vysokorýchlostnej železnice
Meno Juana Carlosa I. figurovalo aj v kauze týkajúcej sa zákazky výstavby vysokorýchlostnej železnice v Saudskej Arábii. Tú od roku 2018 vyšetrovala španielska prokuratúra. Zákazku v roku 2011 získalo konzorcium španielskych firiem a vzniklo podozrenie, že Saudská Arábia zaplatila viacerým ľuďom vrátane bývalého kráľa ako úplatok milióny eur.
Podľa médií údajne previedol veľkú sumu peňazí bývalej milenke, čo vyšetrovatelia hodnotili ako možnú snahu ukryť peniaze pred úradmi. Kráľova milenka Corinna Larsenová v auguste 2020 v rozhovore s BBC uviedla, že 65 miliónov eur (takmer 1,6 miliardy Sk) jej v roku 2012 poslal kráľ na švajčiarske konto z lásky.
V španielskej tlači sa v roku 2020 objavili informácie, podľa ktorých niekdajší kráľ dostal peniaze na švajčiarske konto z tajného konta v daňovom raji spájanom so Saudskou Arábiou. Podľa médií časť peňazí dostal aj Felipe VI. Ten po zverejnení tejto informácie oznámil, že sa vzdá dedičstva po otcovi a odoberie mu ročnú apanáž v hodnote takmer 200 000 eur. Následne začal vyšetrovanie najvyšší súd.
Odsťahovanie zo Španielska
Pre tento škandál sa Juan Carlos I. v roku 2020 rozhodol odsťahovať zo Španielska s tým, že nechce komplikovať vládnutie svojho syna verejným ohlasom na „niektoré minulé udalosti zo svojho súkromného života“. Presídlil do Spojených arabských emirátov.
Ďalšie vyšetrovanie, ktoré sa začalo v novembri 2020, sa týkalo daňových únikov a informácií o tom, že bývalý kráľ, jeho manželka a ďalší členovia kráľovskej rodiny údajne používali kreditné karty spojené so zahraničnými bankovými účtami, ktoré neboli vedené na ich mená. A tretie vyšetrovanie, otvorené čoskoro po druhom, sa týkalo netransparentných finančných aktivít.
Na konci roka 2020 bývalý kráľ doplatil daň z doposiaľ nezdanených príjmov vo výške takmer 680 000 eur. A ďalší rok vo februári zaplatil ďalších 4,4 milióna eur. Vlani v marci španielska prokuratúra všetky vyšetrovania Juana Carlosa I. definitívne zastavila s tým, že nemožno stíhať kráľa za činy, ktoré mohol spáchať ako hlava štátu, a pre ostatné podozrenia neexistuje dosť dôkazov.
Skrytý švajčiarsky účet
Španielske a švajčiarske úrady tiež vyšetrovali pôvod 100 miliónov dolárov (94,4 milióna eur), ktoré mal Juan Carlos I. dostať z Saudskej Arábie na svoj skrytý švajčiarsky účet. Predvlani v decembri však aj toto vyšetrovanie zastavili pre nedostatok dôkazov.
A na začiatku vlaňajšieho decembra Juan Carlos I. vyhral na britskom súde spor o imunitu, ktorá mu umožní vyhnúť sa žalobe, ktorú na neho podala jeho niekdajšia milenka Corina Larsenová. Viní ho z obťažovania, nezákonného sledovania a ohovárania.
Londýnsky odvolací súd rozhodol, že skutky, ktoré podľa žalujúcej strany panovník spáchal pred svojou abdikáciou v roku 2014, nemožno vzhľadom na imunitu hlavy štátu stíhať.
Narodil sa v Ríme
Juan Carlos Alfonso Víctor María Bourbonský sa narodil 5. januára 1938 v Ríme (v Španielsku vtedy zúrila občianska vojna). Pochádza z vetvy španielskych Bourbonovcov, ktorí nastúpili na trón roku 1700. Má dve sestry. O tri roky mladší brat Alfonso zomrel v roku 1956 pri nešťastnej manipulácii s pištoľou. Podľa niektorých zdrojov ju držal v ruke Juan Carlos.
Vzdelanie získal najskôr na súkromných, hlavne cirkevných školách. V rokoch 1955 až 1959 študoval na vojenských akadémiách a v rokoch 1960 a 1961 absolvoval medzinárodné právo, ekonómiu a verejné financie na Univerzite Complutense v Madride.
Potom sa ako stážista zoznamoval na rôznych ministerstvách s chodom štátnej správy. V júli 1969 bol oficiálne vyhlásený za následníka trónu.
Juan Carlos vždy rád športoval, napríklad surfoval a lyžoval. Dokonca až na jeseň 2011 ukončil po 40 rokoch kariéru pretekárskeho jachtára, zúčastnil sa aj olympijských hier v Mníchove v roku 1972.
V neskoršom veku ale absolvoval množstvo operácií bedier a platničiek, v roku 2010 mu bol z pľúc odstránený nezhubný nádor.
Juan Carlos je od roku 1962 ženatý s dcérou gréckeho kráľa Pavla Sofiou, s ktorou má dve dcéry Elenu a Cristinu a syna Felipeho, ktorý po ňom zasadol na španielsky trón.
Z početných vyznamenaní, ktorých je nositeľom, mu v roku 1995 udelil v Prahe vtedajší český prezident Václav Havel Rad Bieleho leva. Československo Juan Carlos I. oficiálne navštívil už v roku 1987.
