Na hlavný obsah

Členovia východného krídla NATO sú chránení viac než predtým, vyhlásila prezidentka

Uplynulý rok spojencov z NATO posilnil, dodala.

Členovia východného krídla NATO sú chránení viac než predtým, vyhlásila prezidentka
Na snímke poľský prezident Andrzej Duda (vľavo) víta amerického prezidenta Joea Bidena, uprostred slovenská prezidentka Zuzana Čaputová na stretnutí lídrov krajín tzv. Bukureštskej deviatky (B9). Foto: TASR/AP

Uplynulý rok spojencov z NATO posilnil a zjednotil a členovia Aliancie na jej východnom krídle sú chránení viac než kedykoľvek predtým. V stredu (22. 2.) na stretnutí predstaviteľov Bukureštskej deviatky (B9) s prezidentom USA Joeom Bidenom vo Varšave to uviedla slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

Podľa nej pri pomoci Ukrajine podstupujú spojenci spoločne skúšku solidárnosti a ľudskosti. Prítomnosť Bidena na mimoriadnom summite B9 označila Čaputová za dôkaz, že transatlantická jednota je silnejšia ako nikdy predtým.

Témou stredajších rozhovorov predstaviteľov B9 sú aj očakávania, ktoré majú v súvislosti s júlovým samitom NATO v litovskom Vilniuse. Podľa Čaputovej ide napríklad o to, ako vyplniť medzery v obrane NATO, prispôsobiť výdavky zmenenému bezpečnostnému prostrediu či zaistiť, že sa Ukrajina bude môcť brániť tak dlho, ako to bude potrebné. Pozornosť by mali venovať aj praktickým, no tiež politickým vzťahom medzi NATO a Ruskom.

Hovorila o jednote

Po prílete z Varšavy prezidentka Zdôraznila, že hlas krajín B9, ktoré susedia s Ruskom alebo Ukrajinou a všetky majú historickú skúsenosť s Ruskom, je veľmi dôležitý a spojenci, vrátane USA, by ho mali počúvať. „Dnes ho rozhodne počúvali,“ podotkla Čaputová.

Upozornila však zároveň na informačnú vojnu a množstvo dezinformácií vo virtuálnom svete. „Sme jednotní, pokiaľ ide o hodnotenie situácie, sme jednotní v tom, že Rusko je agresor a Ukrajina sa bráni, sme jednotní v tom, že Ukrajine treba pomáhať. Zároveň sme jednotní v odhodlaní sa navzájom chrániť,“ skonštatovala Čaputová.

Hlava štátu zároveň upozorňuje, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine sme v informačnej vojne. Označuje to za ohrozenie bezpečnosti a podrývanie autority štátu a štátnych inštitúcií, spomína tiež manipuláciu verejnej mienky. Hoci sú krajiny všade vo svete viac či menej zraniteľné, Slovensko patrí spomedzi NATO či EÚ k tým najzraniteľnejším.

Podľa prezidentky je to aj tým, že veľká časť ľudí má tendenciu veriť dezinformáciám. Obyvateľov preto vyzýva, aby si informácie overovali a neverili klamstvám šíriacim sa vo virtuálnom svete, prípadne zo strany niektorých politikov. Týka sa to napríklad aj mobilizácie, čo označuje za klamstvá a účelové lži.

Agresia na Ukrajine zmenila dejiny, vyhlásil Duda

Poľský prezident Andrzej Duda v úvode schôdzky uviedol, že agresia Ruska na Ukrajine zmenila dejiny tejto časti Európy. Podľa rumunského prezidenta Klausa Iohannisa sa Rusko pred rokom inváziou na Ukrajinu pokúsilo zničiť európsku a transatlantickú bezpečnosť.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na samite povedal, že Severoatlantická aliancia nesmie Rusku dovoliť, aby naďalej narušovalo bezpečnosť v Európe. „Musíme prelomiť cyklus ruskej agresie,“ povedal lídrom B9.

Skupinu B9 tvoria východní členovia NATO — okrem Slovenska a Poľska tiež Bulharsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko. Najbližší samit tohto zoskupenia sa uskutoční v júni v Bratislave.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko