Na hlavný obsah

Prigožin prvýkrát prehovoril a prezradil dva dôvody, pre ktoré zastavil pochod na Moskvu

Vraj išlo o protest, nie pokus o prevzatie moci.

Prigožin prvýkrát prehovoril a prezradil dva dôvody, pre ktoré zastavil pochod na Moskvu
Na snímke z videa šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin. Foto: TASR/AP

Zakladateľ ruskej žoldnierskej skupiny vagnerovcov Jevgenij Prigožin v pondelok (26. 6.), prvýkrát po takmer 48 hodinách, zverejnil viac ako 10 minút trvajúcu hlasovú správu na kanáli Telegram. Tvrdí v nej, že pochod jeho mužov na Moskvu bol protestom, nie pokusom o prevzatie moci.

Ako uviedla britská stanica BBC, Prigožin vo svojej správe nepovedal nič o tom, kde sa momentálne nachádza. Naposledy bol na verejnosti videný v sobotu, keď terénnym autom odchádzal z juhoruského mesta Rostov na Done, ktoré jeho muži v sobotu (24. 6.) ráno obsadili.

Prigožin vo svojej hlasovej správe podrobne opisuje vysokú úroveň výcviku vagnerovcov. Priznáva sa aj k zostreleniu ruských armádnych lietadiel a vrtuľníkov, ktoré boli vyslané, aby sa pokúsili zastaviť postup Vagnerovej skupiny po ruskom území.

O cieli a konci celej operácie, ktorá sa začala v piatok (23. 6.) večer a skončila sa v sobotu, Prigožin povedal: „Zastavili sme sa vo chvíli, keď sa (vagnerovský) útočný oddiel priblížil k Moskve, rozviedka urobila prieskum oblasti a bolo jasné, že bude preliata krv“.

Prigožin dodal, že velenie vagnerovcov nadobudlo „pocit, že stačí ukázať to, čo sme sa chystali urobiť“.

Spresnil, že za rozhodnutím otočiť kolóny bojových vozidiel vagnerovcov, späť stáli dva faktory. Ako prvý uviedol, že vagnerovci nechceli „preliať ruskú krv“. Druhým dôvodom bolo, že chceli dať najavo svoj protest, „nie zvrhnúť vládu v krajine“.

Prešli 780 km a nenarazili na odpor

Prigožin tvrdí, že cieľom vzbury, ktorú rozpútal koncom minulého týždňa, bolo zabrániť rozpusteniu svojich jednotiek k 1. júlu.

Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) to Prigožin uviedol vo svojej hlasovej správe zverejnenej v pondelok na sociálnych sieťach.

Prigožin – respektíve muž s hlasom podobajúcim sa na Prigožinov – pripomína, že vagnerovci vždy chránili len záujmy Ruska, pričom aj vo vojne na Ukrajine dosiahli významné úspechy.

„V dôsledku intríg a nepremyslených rozhodnutí“ však mala byť Vagnerova skupina k 1. júlu rozpustená, dodal Prigožin, pričom uviedol, že velitelia a takmer nikto z príslušníkov útočných brigád nesúhlasil s podpísaním kontraktov na službu v ruskej armáde s ruským ministerstvom obrany, pretože „si boli istí, že by to viedlo k úplnej strate bojovej výkonnosti“.

Mali však v pláne vydať sa 30. júna na pochod do Rostova na Done a odovzdať svoju techniku ministerstvu obrany.

Následne však vrtuľníky ruského ministerstva obrany podnikli raketový útok na pozície vagnerovcov, pričom zahynulo asi 30 mužov, tvrdí v audiospráve Prigožin.

Objasnil, že rada veliteľov Vagnerovej skupiny rozhodla okamžite vyraziť na tzv. pochod spravodlivosti. Cieľom bolo zabrániť rozpusteniu Vagnerovej skupiny a „postaviť pred súd tých, ktorí sa počas vojny na Ukrajine svojím konaním dopustili mnohých chýb“.

Pochod trval 24 hodín. Jedna z kolón vstúpila do juhoruského mesta Rostov na Done, druhá sa presúvala smerom na Moskvu.

Prigožin poukázal aj na to, že vagnerovcom sa za jeden deň podarilo prejsť 780 kilometrov bez toho, aby narazili na nejaký odpor. Konštatoval, že počas svojho pochodu vagnerovci zablokovali a znefunkčnili všetky vojenské zariadenia pozdĺž svojej trasy vrátane letísk.
„Náš pochod ukázal veľké problémy s bezpečnosťou v krajine,“ zdôraznil Prigožin.

„Za 24 hodín sme prešli vzdialenosť rovnajúcu sa vzdialenosti od miesta, kde sa začala SVO (ruská skratka pre špeciálnu vojenskú operácii ako v Rusku oficiálne nazývajú vojnu na Ukrajine), do Kyjeva alebo Užhorodu. Keby tam 24. februára 2022 boli takí ako my, SVO by trvala jeden deň. Ukázali sme úroveň organizácie, ktorej sa musí prispôsobiť ruská armáda,“ deklaroval tiež Prigožin. Tvrdil, že civilné obyvateľstvom ich vítalo a prevolávalo im na slávu.

Nezabíjali?

Prigožin tiež deklaroval, že jeho bojovníci nezabili počas pochodu ani jedného vojaka ruskej armády. Priznal však, že vagnerovci boli nútení zostreliť niekoľko lietadiel, ktoré mali bombardovať ich konvoje.

Informoval, že v radoch Vagnerovej armády sú po vzbure dvaja mŕtvi a niekoľko zranených. Obaja mŕtvi Prigožin, boli príslušníkmi regulárnej ruskej armády, ktorí sa rozhodli pridať k vagnerovcom.

Podľa Prigožina sa jeho ozbrojené jednotky „zastavili, keď bolo zrejmé, že sa preleje veľa krvi. Mysleli sme si, že „stačí ukázať to, čo sme sa chystali urobiť“.

Západom neuznaný autoritársky prezident Bieloruska Alexandr Lukašenko podľa Prigožina „podal pomocnú ruku a ponúkol možnosť pokračovať v práci Vagnerovej skupiny v legitímnej jurisdikcii“. Následne sa vagnerovci začali vracať do svojich poľných táborov.

Prigožin neprezradil podrobnosti rokovaní s Lukašenkom ani ďalšie plány svojich jednotiek.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet