Na hlavný obsah

Vrchol inflácie už má Slovensko za sebou a rast cien bude postupne klesať na jednociferné hodnoty

Očakávajú sa aj väčšie výpadky v štátnom rozpočte.

Vrchol inflácie už má Slovensko za sebou a rast cien bude postupne klesať na jednociferné hodnoty
Na snímke zľava z Inštitútu finančnej politiky Branislav Žúdel, štátny tajomník MF SR Branislav Reľovský, minister financií SR Michal Horváth a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) MF SR Juraj Valachy. Foto: TASR/Martin Baumann

Slovenská ekonomika by mala v tomto roku napriek ťažkej situácii rásť tempom 1,2 percenta. Kľúčovú úlohu v tom zohrajú verejné investície financované z eurofondov a plánu obnovy.

Vrchol inflácie už má Slovensko za sebou a rast cien bude postupne klesať na jednociferné hodnoty. Vyplýva to z novej makroekonomickej prognózy, ktorú vo štvrtok predstavil dočasne poverený minister financií Michal Horváth a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR Juraj Valachy.

Na domáci dopyt v tomto roku doľahnú vysoké ceny a rast hrubého domáceho produktu (HDP) tak spomalí na 1,2 percenta z vlaňajších 1,7 percenta. Domácnosti začiatkom roka utlmili spotrebu, ktorá tento rok poklesne o 0,5 percenta. Reálne disponibilné príjmy obyvateľstva by však mali rásť aj v tomto roku.

„Dôležitú úlohu zohrávajú opatrenia prijaté vládou a parlamentom v minulom roku a v tomto roku. Predstavujú obrovskú ťarchu pre verejné financie a budúce generácie, ale zároveň pomáhajú peňaženkám občanov v tomto období,“ priblížil Horváth.

Inflácia dosiahne v tomto roku podľa rezortu financií v priemere 10,6 percenta. Vládne opatrenia viedli k tomu, že ceny energií pre domácnosti v januári vzrástli len veľmi mierne v porovnaní s vývojom na komoditných trhoch.

Rast ekonomiky zrýchli len mierne

Ceny poľnohospodárskych komodít už klesajú, prípadne sa stabilizovali, čo sa prejavuje v spomalení rastu cien potravín. Ceny pohonných látok klesajú. Inflácia na Slovensku tak v druhej polovici roka dosiahne jednociferné hodnoty a na jeho konci sa priblíži k šiestim percentám, predpokladá MF.

„Máme aj zlé správy, tie sa týkajú najmä vývoja v ďalších rokoch. Očakávania ekonomického rastu na ďalšie roky sme museli zmierniť. Vyzerá to tak, že oživenie svetovej ekonomiky napreduje pomalšie, nálady vo svetovej ekonomike nie sú dobré,“ upozornil Horváth.

V roku 2024 sa rast ekonomiky zrýchli len mierne na 1,3 percenta. Pozitívny vplyv bude mať obnova kúpnej sily obyvateľstva pri opätovnom raste reálnych miezd nad dve percentá. Vrchol čerpania eurofondov z tohto roka by mala nahradiť silnejúca realizácia projektov plánu obnovy.

„Na druhej strane bude tlmiť aktivitu najmä ozdravovanie verejných financií. Konsolidačný mix na príjmovej a výdavkovej strane vo výške 1,1 percenta HDP spôsobí spomalenie rastu reálneho HDP v roku 2024 o 0,8 percentuálneho bodu,“ avizoval IFP. V roku 2025 má rast ekonomiky zrýchliť na 3,1 percenta.

Inflácia pod piatimi percentami

Inflácia má v budúcom roku podľa prognózy spomaliť na 4,8 percenta a v strednodobom horizonte sa vráti blízko k dvom percentám. „Znormalizuje sa rast cien potravín, spomalí aj rast cien tovarov a s oneskorením aj služieb. Na druhej strane však treba očakávať zvýšenie cien energií,“ upozornil inštitút.

Predpokladá, že cena silovej elektriny sa bude vzhľadom na memorandum so Slovenskými elektrárňami vyvíjať podobne ako v tomto roku. Zvýšenie poplatkov by však malo zdvihnúť konečnú cenu elektriny o 20 percent.

Ak by sa v budúcom roku okamžite prešlo na ceny zodpovedajúce trhovým podmienkam, ceny plynu by sa podľa IFP takmer zdvojnásobili. S nimi by sa zároveň zdvihli aj ceny tepla. Inštitút však očakáva, že dôjde k ďalším vládnym opatreniam na zamedzenie rastu cien.

„Predpokladom bolo, že cena plynu bude stanovená tak, aby odrážala trhovú cenu komodity, ktorú dnes trhy očakávajú na strednodobom horizonte (rok 2027). To by znamenalo nárast koncovej ceny plynu v budúcom roku o takmer 40 percent a nezmenené ceny v ďalších rokoch,“ doplnil IFP.

V rozpočte bude chýbať 1,2 miliardy eur

Výpadky v rozpočte na tento rok budú predstavovať približne 1,2 miliardy eur, a to najmä v dôsledku slabšieho vývoja ekonomiky a mimoriadnej valorizácie dôchodkov.

Horšie sa majú vyvíjať aj rozpočty v ďalších rokoch, a to o 1,1 až 1,5 miliardy eur. Uviedol to riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR Juraj Valachy vo štvrtok pri predstavovaní novej daňovej prognózy.

Medziročný rast daňovo-odvodových príjmov presiahne v tomto roku hodnotu deväť percent. V nasledujúcich rokoch sa rast príjmov spomalí na úroveň okolo päť percent ročne. Hlavným dôvodom bude pomalší rast nominálnej ekonomiky a ustálenie inflácie na nižších úrovniach.

Celkové daňovo-odvodové príjmy oproti schválenému rozpočtu však revidoval IFP smerom nadol, a to o približne 0,3 miliardy eur v roku 2023 a 1,1 miliardy eur a 1,5 miliardy eur v rokoch 2024 a 2025. Ďalší vývoj bude veľmi záležať od spotrebiteľskej inflácie a cien energií. Prognózované výdavky na tento rok navýšil IFP o 0,6 miliardy eur.

„Celý horizont je ovplyvnený najmä novou dôchodkovou legislatívou. Najväčšia úprava sa týka roka 2023, kde sa od júla prejaví predsunutá mimoriadna valorizácia dôchodkov. Zároveň dochádza k dočasnej zmene valorizačného mechanizmu pre rok 2024, ktorý zvyšuje výdavky na celom horizonte,“ priblížil inštitút.

Výdavky na dôchodky tak vďaka valorizácii a legislatíve v tomto roku dosiahnu medziročný rast viac ako 20 percent. Efekt vysokých cien je však vidieť aj pri nemocenských dávkach a dávke v nezamestnanosti, ktoré sú ťahané najmä rastúcou priemernou mzdou.

„Ku koncu horizontu dochádza k stabilizácii situácie a medziročné rasty sa s ústupom inflácie dostávajú na predkrízové úrovne,“ dodal IFP.

Pozrite si záznam z tlačovej besedy k predstaveniu novej makroekonomickej prognózy:

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika