Na hlavný obsah

Budeme si za zdravotnú starostlivosť priplácať? Strany prezradili, čo plánujú spraviť s poplatkami u lekárov (anketa)

Politici sa zhodujú, že zdravotníctvo je pre nich po voľbách priorita.

Budeme si za zdravotnú starostlivosť priplácať? Strany prezradili, čo plánujú spraviť s poplatkami u lekárov (anketa)
Ilustračná snímka. Foto: RTVS

„Zdravotná starostlivosť je v súčasnosti tak drahá, že spoluúčasť pacienta na jej úhrade bude časom nevyhnutná,“ vyhlásil bývalý minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský začiatkom roka 2023. Zisťovali sme, aký názor majú na spolufinancovanie zdravotníctva pacientami jednotliví kandidáti, ktorí sa uchádzajú o vašu priazeň vo voľbách.

Takmer všetky kandidujúce subjekty v blížiacich sa parlamentných voľbách totiž majú niečo spoločné – medzi svoje hlavné priority radia zdravotníctvo.

V poplatkoch je chaos, zhodujú sa viacerí

Volebná líderka Demokratov Andrea Letanovská vníma problém v tom, že doplatky sú u nás nesystémové a často netransparentné, a preto pri nich štát nevie pomôcť. Odvoláva sa pritom na prieskum, podľa ktorého platia slovenskí pacienti za zdravotnú starostlivosť viac ako tí českí a dokonca viac ako je priemer Európskej únie.

„Toto musíme zmeniť tak, aby prípadné doplatky v niektorých segmentoch znamenali pre pacienta lepšiu službu a nie nedostupnú zdravotnú starostlivosť,“ uvádza.

Aj Peter Stachura z KDH varuje, že už teraz máme v medzinárodnom porovnaní vyššiu spoluúčasť pacienta. Pripúšťa však, že pripoistenie za nadštandard podľa neho bude v budúcnosti nevyhnutnosťou.

„Našou snahou je zaregulovať výber týchto poplatkov tak, aby sa nevyberali za služby alebo výkony, za ktoré sa platiť nemá, napríklad za objednanie sa na termín,“ sľubuje. Jeho strana chce tiež zadefinovať, aké služby nie sú hradené z verejného zdravotníctva a stanoviť im minimálne a maximálne násobky cien.

„Po takomto uprataní systému vznikne priestor na pripoistenie za nadštandardné služby, ktoré bude z dlhodobého hľadiska nevyhnutnosť,“ uzatvára.

Niekedy doplácame aj za štandard

Rozdielne to nevidí ani Tomáš Szalay zo SaS. „Pacienti platia za nadštandardné služby, hoci neraz ide o služby štandardné, len nedostatočne preplácané z poisťovní. A pacienti tiež platia neformálne platby, ktoré idú mimo účtovníctva poskytovateľov,“ konštatuje. Súkromné zdroje sú podľa neho v zdravotníctve nevyhnutné, ale treba im nastaviť pravidlá.

„Z neoficiálnych poplatkov urobiť oficiálne, ale regulované. A za jasne pomenovanú službu, nie fejkový nadštandard,“ približuje Szalay a dodáva, že ak budú poplatky oficiálne, štát pred nimi bude vedieť ochrániť zraniteľné skupiny. „V programe máme zavedenie pripoistenia, ktoré umožní financovať rozšírené poistné plány,“ dodáva kandidát za SaS.

Súčasný stav výberu poplatkov kritizuje aj Oskar Dvořák z Progresívneho Slovenska. „Nerozprávame sa ale o poplatkoch za rôzne nadštandardy, kde dostanete nejakú službu navyše, ale hlavne o poplatkoch, ktoré vám prakticky znemožnia vstup do ambulancie a ani žiadnu starostlivosť bez ich zaplatenia nedostanete,“ hovorí Dvořák.

Takéto poplatky sú podľa neho neakceptovateľné. „Cestou teda nie je ďalšie rozširovanie poplatkov, ale naopak, urobiť poriadok v tom, čo je a čo nie je prípustné tak, aby pacienti dostali už dnes za svoje peniaze skutočný nadštandard,“ hlása.

Diskusiu o pripoistení či spoluúčasti pacienta pripúšťa aj Zuzana Dolinková z Hlas-SD. Na prvom mieste však vníma potrebu stabilného financovania zo strany štátu a urobenie poriadku v poplatkoch.

„Legitimita tejto témy je dôvodná až vtedy, keď si silný štát splní svoju domácu úlohu k dofinancovaniu rezortu, uvedomí si kľúčové postavenie zdravotníctva a prioritne a proaktívne urobí všetky potrebné kroky k zabezpečeniu kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti, na ktorú sa všetci občania skladajú platením zdravotných odvodov,“ vyhlásila Dolinková.

Tri úrovne zdravotnej starostlivosti

Ani SNS nie je proti poplatkom pri odkladnej či nadštandardnej starostlivosti. „Financií je v systéme málo, platby poisťovní za výkony, vyšetrenia, hospitalizácie, lieky a špecializované zdravotnícke materiály sú výrazne poddimenzované,“ konštatuje Peter Kišška.

Zdravotná starostlivosť by sa podľa neho mala rozdeliť do troch úrovní. Prvá je nevyhnutná, ktorá by mala byť pre všetkých rovnako kvalitná a bez poplatkov. Druhú tvorí starostlivosť o ťažko chronicky chorých alebo onkologických pacientov, kde by na seba významný podiel prevzal štát.

„Tretiu tvorí odkladná, prípadne plánovaná zdravotná starostlivosť s možnosťou pacienta „priplatiť si“ nadštandardné služby, prípadne drahší špeciálny materiál, prípadne kratšie čakacie doby, atď. Jednotlivé platby ale musia byť kontrolované a vyšpecifikované, dodáva Kišška.

Strana Smer-SD navyšovanie poplatkov v zdravotníctve odmieta, priznáva však, že po dohode s poisťovňami plánuje vytvárať pripoisťovacie produkty.

„Myslíme si, že zdravotné poisťovne majú dostatočné zisky na to, aby pacienti nemuseli byť v tomto smere ešte viac finančne zaťažovaní,“ zareagovala na otázku spoluúčasti pacienta strana Sme rodina.

Školstvo bez peňazí

Dlhodobými problémami trpí okrem zdravotníctva aj školstvo. Politické strany medzi najväčšími problémami spomínajú najčastejšie slabé financovanie, z ktorého následne pramenia všetky ďalšie problémy, ako napríklad nezáujem ľudí o kariéru v školstve. Ako by tento trend chceli zvrátiť sa dočítate v ich odpovediach nižšie.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko