Na hlavný obsah

Záruka bezpečnosti alebo tretia svetová vojna? Politici odpovedajú, či Ukrajina patrí do NATO (anketa)

Prezradili tiež, či by po voľbách pokračovali v pomoci nášmu susedovi.

Záruka bezpečnosti alebo tretia svetová vojna? Politici odpovedajú, či Ukrajina patrí do NATO (anketa)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP

Sloboda a Solidarita by pokračovala v pomoci Ukrajine a poslala by jej tanky a obrnené vozidlá pechoty. K pokračovaniu pomoci nášmu východnému susedovi sa hlási aj Progresívne Slovensko, Demokrati či Sme rodina. Ekonomickú a vojenskú pomoc neodmieta ani strana Hlas-SD.

K humanitárnej, nie však vojenskej pomoci, sa prikláňa Smer-SD s SNS. A podľa Milana Uhríka z Republiky už Slovensko Ukrajine pomohlo dosť.

Podobne sú politické tábory rozdelené aj pri otázke vstupu Ukrajiny do NATO či Európskej únie. Kým podľa Ivana Bilohuščinao zo SaS je to „len otázkou času a nutnou podmienkou“, Tomáš Valášek z PS si myslí, že ide o najlepší spôsob, ako zabrániť prípadným ďalším ruským výpadom na Ukrajinu. „Žiadna krajina neobetovala toľko pre európske ideály ako Ukrajina,“ povedal.

Presný opak vyhlásila strana Smer-SD, podľa ktorej by sa Ukrajina nemala stať členom NATO. Strana varuje pred možným ďalším eskalovaním problémov. „Mohlo by sa stať, že Európa a celé NATO budú vtiahnuté do vojenského konfliktu,“ uviedla v stanovisku. K Smeru sa pridáva Republika, podľa ktorej by členstvo Ukrajiny v NATO mohlo viesť k tretej svetovej vojne.

Jednoznačne kladné stanoviská za prijatie Ukrajiny do Európskej únie či NATO zaujali strany Sloboda a Solidarita, Demokrati a Progresívne Slovensko, podľa ktorých Ukrajina patrí do oboch zoskupení.

SaS by poslala tanky aj obrnené vozidlá

„Proces je len otázkou času. Nutnou podmienkou v prípade vstupu do NATO je však trvalé mierové usporiadanie vzťahov Ukrajiny a Ruskej federácie,“ dodal Ivan Bilohuščin zo SaS. Jeho strana sa nebráni ani prípadnej ďalšej vojenskej pomoci nášmu východnému susedovi.

„Mali by sme zvážiť napríklad odoslanie tankov T-72 a obrnených vozidiel pechoty BVP-1, ktoré sú pre modernú armádu zastarané a nemajú v našich ozbrojených silách perspektívu. Samozrejme, musíme zabezpečiť primeranú náhradu v rozumnom časovom horizonte,“ uviedol Bilohuščin.

NATO ako garancia bezpečnosti

Podobný názor na členstvo Ukrajiny v EÚ či NATO zastáva aj Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska. „Žiadna krajina neobetovala toľko pre európske ideály ako Ukrajina. Určite patrí do EÚ a mala by byť prijatá hneď, ako splní kritériá vstupu,“ povedal. K otázke prijatia do NATO uviedol, že je to najlepší spôsob, ako zabrániť opakovaným útokom Ruska na Ukrajinu.

„Neexistuje lepší spôsob, ako tomu zabrániť, než udeliť Ukrajine obranné garancie, ktoré vyplývajú z členstva v NATO. Nie teraz, nie počas vojny, ale po jej konci,“ spresnil Valášek.

Súhlasí tiež s tým, že Slovensko by malo aj naďalej Ukrajine pomáhať. „Keďže pokusy Ruska dobyť alebo aspoň zničiť Ukrajinu nepoľavujú, určite potrebujeme pokračovať aj v dodávkach pomoci,“ zdôvodnil.

Aj Jaroslav Naď z Demokratov verí, že Ukrajina sa stane členom oboch organizácií. „Veríme, že bezpečnostná situácia na Ukrajine a ďalšie potrebné náležitosti bude môcť náš sused splniť v dohľadnej dobe a stane sa členom oboch organizácií,“ uviedol exminister obrany.

Jeho strana je naďalej odhodlaná pomáhať Ukrajine, nakoľko to považuje za strategický záujem Slovenska. „Pretože len slobodná, demokratická a prosperujúca Ukrajina je zárukou bezpečnosti a prosperity aj nášho regiónu,“ uzavrel.

Ukrajina musí splniť kritériá

„Čo sa týka európskej integrácie, Ukrajina musí splniť všetky kritériá, tak ako ich stanovujú európske zmluvy a tak, ako sme ich museli splniť aj my. Rovnako musia byť takisto splnené podmienky vstupu do NATO,“ odpovedalo KDH na otázku, aký je ich názor na členstvo nášho východného suseda v týchto organizáciách. Kresťanskí demokrati zároveň zdôraznili, že v súčasnosti musí byť hlavnou otázkou spoločná pomoc Ukrajine, nakoľko jej územná celistvosť je podľa KDH aj slovenským primárnym záujmom.

„Sme presvedčení, že riešením konfliktu je kombinácia na jednej strane dôsledných a jednotných postojov koordinovaných v rámci EÚ a NATO, zameraných na podporu Ukrajiny brániacej sa voči ruskej agresii, a na druhej strane konštruktívny dialóg a dodržiavanie platného právneho poriadku a usporiadania hraníc rešpektujúceho medzinárodné zmluvy a dohovory. Ten dnes Putinov režim odmieta,“ uviedlo KDH v stanovisku.

Podľa Petra Kmeca z Hlasu-SD je otázka vstupu Ukrajiny do NATO v súčasnosti pre prebiehajúci vojenský konflikt bezpredmetná. „Každý štát, ktorý splní požadované kritériá na vstup a začne predvstupové rokovania, má právo stať sa členom EÚ,“ doplnil. Jeho strana chce aj naďalej pomáhať Ukrajine či už ekonomicky alebo vojensky. „Táto pomoc nemôže ísť na úkor obranyschopnosti krajiny, ani na úkor sociálneho postavenia ľudí na Slovensku. V minulosti, počas vlády koalície, bol medzi týmto veľký nesúlad,“ skonštatoval Kmec.

Rovnaký názor zastáva aj hnutie Sme rodina. „Vstup Ukrajiny do európskych štruktúr podporíme, ak splnia všetky kritériá. A čo sa týka NATO, tak pokým sa u nich bojuje nie je možné, aby vstúpili do NATO,“ odpovedalo v stanovisku. Aj Sme rodina by Ukrajinu v boji proti Rusku podporovalo. „Nesúhlasíme s tým, čo sa u nich deje, preto budú mať v našej krajine aj naďalej podporu, pretože istým spôsobom bojujú aj za nás,“ dodalo.

SNS, Smer-SD i Republika sú proti

Republika, Smer-SD i SNS zaujali k členstvu Ukrajiny či už v EÚ alebo NATO odmietavé stanoviská.

Podľa Smeru-SD je členstvo Ukrajiny v NATO proti slovenským národným záujmom. „Ukrajina by mala byť samostatná a suverénna, ale do NATO nepatrí. Ukrajina nemá čo byť súčasťou NATO, pretože to bude len eskalovať problémy a mohlo by sa stať, že Európa a celé NATO budú vtiahnuté do vojenského konfliktu,“ uviedla strana v odpovedi na našu anketovú otázku.

K členstvu v Európskej únii sa Smer-SD nevyjadril. Úlohu Slovenska vidí strana v poskytovaní humanitárnej pomoci a nie v dodávkach zbraní či vojenského materiálu.

Podobne vníma členstvo Ukrajiny v NATO aj líder hnutia Republika Milan Uhrík. „Hnutie Republika odmieta vstup Ukrajiny do NATO, pretože následne by aj najmenší pohraničný konflikt s Ruskou federáciou znamenal riziko rozpútania tretej svetovej vojny. A Slovensko by bolo do tejto vojny zatiahnuté,“ vyjadril obavy.

Uhrík zároveň vyhlásil, že Slovensko už Ukrajine pomohlo dosť a nemá viac z čoho pomáhať, či už finančne alebo vojensky. K členstvu Ukrajiny v EÚ sa priamo nevyjadril.

Vstup Ukrajiny do NATO či EÚ v súčasnosti odmieta aj SNS. „O vstupe Ukrajiny do NATO a EÚ by sa nemalo vôbec uvažovať, pokiaľ tam aktívne prebieha konflikt,“ uviedla strana. Ukrajine je ochotná ďalej pomáhať humanitárne. „No nesmieme zvýhodňovať obyvateľov iných štátov na úkor našich občanov Slovenskej republiky,“ dodali národniari.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko