Na hlavný obsah

Strašiak menom drahšia hypotéka. Takéto riešenia navrhujú jednotlivé strany (anketa)

Viacerí politici sa chystajú pustiť do boja s bankami.

Strašiak menom drahšia hypotéka. Takéto riešenia navrhujú jednotlivé strany (anketa)
Ilustračná snímka. Foto: RTVS

Politické strany sa pred voľbami predháňajú, kto predstaví efektívnejšiu pomoc pre ľudí, ktorým hrozí výrazný nárast mesačných splátok v súvislosti s končiacou sa fixáciou.

A kým strany ako Smer-SD, Hlas-SD, SNS či Sme rodina ukazujú prstom na „bohaté banky“, ktoré by sa mali občanom skladať na hypotéky, liberáli z SaS tvrdia, že problém síce nie je taký vážny, napriek tomu naň majú pripravené riešenie.

„Čo predvádzajú ostatné strany pri hypotékach je pokus o socializmus, priam komunizmus. Žiadny štát na svete nevie splácať hypotéku namiesto ľudí,“ komentuje situáciu expremiér Eduard Heger. Aj jeho strana však predstavila opatrenia, ktoré by mali ľuďom pomôcť.

„Bohaté“ banky musia platiť

Strana Smer-SD hrozí bankám opätovným zavedením mimoriadneho odvodu. „Na jednej strane chceme, aby štát pomohol ľuďom, ktorí majú hypotéky, s bonifikáciou úrokovej sadzby, ale budeme zároveň požadovať, aby rovnakou mierou prispeli aj banky, ktoré majú historické zisky. Ak s tým banky nebudú súhlasiť, opäť zavedieme bankový odvod a ľuďom pomôžeme my,“ navrhuje Smer-SD. Nie je však jedinou stranou, ktorá chce, aby sa na stúpajúce hypotéky skladali aj banky.

Pridáva sa k nej aj SNS, ktorá by osobité zdanenie bánk použila na daňový bonus pre ľudí zasiahnutých zvýšeným hypotekárnym úverom. Ten by mal byť podľa SNS vo výške 100 eur mesačne, tj. 1200 eur ročne. „Takto by štát pracujúcim ľuďom pokryl zvýšené úroky buď úplne alebo tým s vyššou hypotékou aspoň čiastočne,“ uvádza v stanovisku strana SNS.

Prstom na banky ukazuje aj Tomáš Drucker zo strany Hlas-SD. Tie podľa neho v roku 2022 lepšie zarábali najmä vďaka ziskom z vyšších poplatkov. Tieto zisky by podľa neho mali pokryť náklady na dvojročnú refixáciu hypoték tým klientom, ktorým sa v roku 2023 končí fixácia. „Ak sa banky otočia chrbtom, potom musí nastúpiť silný štát a vyrieši túto situáciu mimoriadnym zdanením poplatkov alebo mimoriadnym bankovým odvodom,“ varuje Drucker.

Pred voľbami bol v tejto téme mimoriadne aktívny aj predseda Sme rodina Boris Kollár. Ten sa snažil situáciu riešiť s bankami, no neúspešne. „Keďže s nami banky odmietli rokovať, po voľbách budeme musieť toto riešiť ako prvé a pripraviť všetko tak, aby to tie banky museli urobiť. Musia byť solidárnejšie, keď majú také veľké zisky, aj s obyčajnými ľuďmi, vďaka ktorým vlastne tieto zisky majú,“ tvrdí predseda parlamentu.

Sme rodina v tejto súvislosti navrhuje šesť opatrení. Napríklad to, že banky nepodniknú žiadne kroky, ktoré by smerovali k vysťahovaniu dlžníka po dobu jedného roka, možnosť splácať iba úroky či prechodnú fixáciu.

Volanie po adresnej pomoci

Milan Uhrík z Republiky navrhuje zaviazať na najbližšie dva-tri roky banky k tomu, aby úrokovú sadzbu na hypotekárnych úveroch stavali na reálnej nákladovosti ich primárnych zdrojov a nie na aktuálnych trhových úrokových sadzbách. „Následne je možná bonifikácia maximálne vo výške 1 percenta, ale aj to iba pre nízko-príjmové domácnosti. Takáto pomoc musí byť adresná, je nezmyselné pomáhať osobám s vysokými príjmami, aby si financovali nákup nehnuteľnosti častokrát na komerčné účely,“ dodáva.

Sériu šiestich opatrení pripravila aj Sloboda a Solidarita. Nájdete medzi nimi napríklad splácanie iba úroku bez istiny, možnosť zlúčiť s hypotékou spotrebný úver či predĺžiť splácanie aj po 65. roku života. Marián Viskupič zo SaS však upozorňuje, že problém nie je taký vážny, akým ho robia niektorí politici. „Podľa odhadu NBS bude priemerný nárast splátky 100 eur mesačne. Nie je to málo, ale katastrofické správy, ktoré šíria niektorí politici, sa nezakladajú na pravde. Treba tiež jasne povedať, že rast miezd bude vo veľkej väčšine tlmiť dopady vyšších splátok na rodinné rozpočty,“ myslí si Viskupič.

KDH navrhuje pomáhať ohrozeným domácnostiam rozšírením schémy Hypotéky pre mladých či poskytnutím primeraného príspevku na bývanie.

„Rôzne domácnosti potrebujú rôznu mieru pomoci,“ pridáva sa Lucia Plaváková z Progresívneho Slovenska, ktoré chce dať ľuďom na výber dve možnosti pomoci. Prvou je predĺženie splácania. „Banky budú mať povinnosť ponúknuť ľuďom pri refixácii možnosť predĺžiť si dobu splácania tak, aby sa ich mesačná splátka nezvýšila alebo sa zvýšila len o menšiu sumu,“ spresňuje Plaváková. Druhou možnosťou sú hypotekárne prázdniny, teda ľudia by mohli žiadať o odklad splátok na určité obdobie.

Štát nevie splácať hypotéku

„My sme tému splácania hypoték v parlamente riešili ešte keď sa jej nechopili populistickí politici s bombastickými, no nesplniteľnými riešeniami,“ pripomína predseda Demokratov Eduard Heger. Jeho strana presadila možnosť bez poplatku splatiť časť hypotéky formou mimoriadnej splátky. „To, čo predvádzajú ostatné strany pri hypotékach, je pokus o socializmus, priam komunizmus. Žiadny štát na svete nevie splácať hypotéku namiesto ľudí,“ dodáva. Ani Demokrati však nezostali v sľuboch na pomoc s hypotékami voličom nič dlžní. Navrhujú možnosť odložiť si splátky či vytvorenie fondu solidarity. Podobne ako SNS tiež prichádzajú so zvýšením daňového bonusu. V tomto prípad na úroky pre mladých vo výške 600 eur ročne.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko