Zatiaľ čo v apríli by k voľbám prišlo 52 percent mladých ľudí, v auguste by to bolo o 16 percentuálnych bodov viac, vyplýva to z prieskumu agentúry Focus zo septembra.
Mnohí z nich však stále nevedia, koho a či vôbec ísť tento rok voliť. Dôvodom je podľa ich slov hlavne frustrácia či demotivácia. Niektorí z nich ani necelý týždeň pred voľbami ešte stále nie sú definitívne rozhodnutí.
V septembrových predčasných parlamentných voľbách môže prísť k urnám takmer 185-tisíc mladých ľudí vo veku od 18 do 21 rokov. Časť z nich sa rozhodla, že nepôjde voliť. Slová odborníkov však hovoria jasne. Každý hlas sa počíta. Voliť sa tento rok chystá aj študentka Hana.
„V prvom rade je to moje občianske právo rozhodnúť mojím vlastným hlasom o mojej budúcnosti. A z druhej strany je to taktiež moja povinnosť. Nedávno som sa stretla s takým výrokom, že kto sa nestará o politiku, tak politika sa postará o neho. Koniec koncov tá politika ho dobehne v rôznych sférach života. Potom už bude neskoro povedať si, že mohol som niečo zmeniť,“ povedala študentka Hana Soczeková.
Téme sa venoval redaktor RTVS Patrik Koska:
Opačný názor má jej rovesník študent Vincent Horváth. Ten sa tento rok k voľbám nechystá. Dôvodom je frustrácia.
„Veľa mladých ľudí ani nesleduje tieto veci, pretože pozrieš si niečo a vidíš, ako tam po sebe kričia, ako sú nekultúrni. Naozaj neviem, koho by som volil. Úprimne, všetko je to pre mňa zlo, nevidím v tom dôvod,“ povedal.
Sociologička: Nevolením delegujete rozhodovanie o vlastnom živote na niekoho iného
„Možno treba mať na zreteli, že ani volebné právo sa nedarúvalo, bolo treba ho vybojovať. Ak sa zriekate svojho pasívneho volebného práva, iba tej časti, ktorá vám umožňuje voliť svojich reprezentantov a reprezentantky, delegujete rozhodovanie o vlastnom živote, o zásadných veciach vlastného života na niekoho iného,“ povedala sociologička Silvia Porubänová.
„Treba zaujať, to je veľmi dôležitá vec. Jednak im treba povedať, ako by tie základné veci, ktoré mladí ľudia chcú počuť. Čo sa nazýva byť autentický na sociálnych sieťach. Druhá vec je byť schopný prihovoriť sa im jazykom, ktorému rozumejú, ktorý vnímajú,“ vysvetlil politický marketér Pavol Minár.
