Na hlavný obsah

P. Pellegrini: Ekonomika Slovenska bez cudzincov pravdepodobne neprežije (rozhovor)

Hlavnou prioritou strany Hlas-SD je podľa jej predsedu vybudovanie silného štátu.

P. Pellegrini: Ekonomika Slovenska bez cudzincov pravdepodobne neprežije (rozhovor)
Na snímke predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Foto: RTVS

Ekonomika Slovenska bez cudzincov pravdepodobne neprežije, pripustil v predvolebnom rozhovore RTVS predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini. „O tom, kto tu bude pracovať a kto tu bude žiť, však môžeme rozhodovať len my sami – vláda Slovenskej republiky a občania tejto krajiny,“ dodal bývalý premiér s tým, že na Slovensku je vítaný ktokoľvek, kto bude ochotný pracovať a rešpektovať tunajší spôsob života.

Peter Pellegrini zároveň vyhlásil, že hlavnou prioritou jeho strany po voľbách je vybudovanie silného štátu. Čo presne to podľa neho znamená sa dozviete v rozhovore nižšie.

Celý rozhovor si môžete pozrieť tu:

Vysielame stanoviská a názory politických strán a politických hnutí, ktoré sú súčasťou volebnej kampane pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Ich vyjadrenia nemožno považovať za stanoviská a názory RTVS.

Na ktorú oblasť verejného života kladie vaša strana najväčší dôraz?

Hlavná priorita Hlasu-SD je, samozrejme, človek a jeho dôstojný život od narodenia až po dôstojnú starobu. Hlavnou prioritou je aj vybudovanie silného štátu. To znamená, že budeme robiť všetko preto, aby sme vstúpili do strategických podnikov a pomohli tak znížiť ceny energií a potravín. Budeme mať systém, ktorý vždy, v každej zložitej situácii pomôže človeku, ktorý sa dostane do sociálnej núdze alebo do nejakého problému. Bude tu dostupné a kvalitné zdravotníctvo a Slovensko, naše regióny a ľudia budú na prvom mieste. To znamená, že budeme presadzovať plnohodnotný trinásty dôchodok vo výške priemerného mesačného dôchodku. Budeme presadzovať postavenie troch špičkových nemocníc a zrekonštruovanie všetkých ostatných. Budeme presadzovať vstup do strategických energetických podnikov za účelom zníženia cien energií a rázny postup voči potravinovým reťazcom za účelom zníženia cien potravín. Samozrejme, budeme presadzovať prijatie veľkého národného plánu rozvoja všetkých regiónov Slovenska.

Povedali ste, že štát by mal pomôcť ľuďom, aj čo sa týka rastu cien potravín a energií. Môžete byť konkrétnejší?

Pri energiách, samozrejme, z dlhodobého hľadiska nevydržíte s nejakým dlhodobým systémom kompenzácií alebo dotácií. Silný štát musí presadiť, že získa naspäť kontrolu nad strategickými podnikmi v oblasti energetiky a donúti tak tieto podniky, ktoré bude sám vlastniť alebo mať v nich väčšinu, aby poskytovali občanom a ekonomike stabilné a lacné ceny energií na dlhé roky dopredu. Štát musí razantne zasiahnuť voči obchodnej politike obchodných reťazcov a v kombinácii s podporou domácich producentov kvalitných potravín, prispieť k zníženiu cien potravín. Samozrejme, budeme musieť robiť všetko preto, aby banky, ktoré dnes hrozia zvýšenými úrokmi, v rámci celospoločenskej solidarity, prejavili aj sami snahu pomôcť ľuďom. Ak tak neurobia, sme pripravení na tvrdé zásahy zo strany vlády.

Ak si osobitne všimneme skupinu sociálne slabších občanov, dôchodcov a mladé rodiny, na ktorú celá táto situácia vplýva najviac negatívne, tak mal by štát, podľa vás, zvýšiť pomoc týmto ľuďom?

Určite. Nemôžeme byť štátom štatistík, excelovských tabuliek a čísel. Musíme vidieť reálne osudy ľudí. Trvám na tom, aby sme tým ľuďom, ktorí sa dostanú do sociálnej núdze, pomohli. Aby sme naďalej podporovali životnú úroveň slovenských seniorov. Aby sme pre mladých ľudí pripravili takzvaný štartovací balíček. To je nejaká suma, ktorú by mladý človek dostal po dovŕšení určitého veku a ukončení vzdelania. Štát by mu mal na ňu zo štátnych peňazí šetriť. Zároveň máme predstavu, že rodinám s deťmi treba pomôcť rodinnou kartou. Tá by garantovala zľavy na všetky služby, ktoré poskytuje štát, mestá alebo obce.

Na Slovensku pretrvávajú problémy s marginalizovanými komunitami v osadách. Čo by mal urobiť štát, aby pomohol týmto ľuďom a následne ďalším generáciám?

Po prvé, musíme sa na nich prestať pozerať ako na nejakú špeciálnu časť našej spoločnosti. Jednoducho by sme na nich mali pozerať ako na občanov, ktorí majú rovnaké práva ako my, ale aj rovnaké povinnosti ako my. To znamená, musíme aj od nich vyžadovať takú úroveň správania, akú vyžadujeme aj od väčšinovej spoločnosti. Druhá vec – túto problematiku nevyriešia žiadni splnomocnenci z Bratislavy. Treba dať väčšie právomoci primátorom a starostom, ktorí mi osobne pri návštevách hovoria, že oni si vedia lepšie poradiť s danou komunitou vo svojom regióne, ako to robí bratislavská vláda. Preto si myslím, že časť kompetencií, ale aj peňazí treba dať do rúk týmto ľuďom, ktorí žijú pri nich, veľmi dobre ich poznajú a vedia si urobiť poriadok.

V uplynulých rokoch otriasali justíciou viaceré medializované prípady, aké kroky treba
podľa vás podniknúť na úplné odpolitizovanie súdov, polície či prokuratúry?

Skôr si myslím, že treba dať šancu iba poctivým a slušným. Na Slovensku je obrovské množstvo slušných policajtov, slušných prokurátorov a slušných sudcov. Áno, musí platiť aj to, čo som vždy hovoril ako predseda vlády – padni, komu padni. Ale musí to byť vždy, každé jedno vyšetrovanie, len na základe dôkazov a na základe zákonov. Nesmie dôjsť k porušovaniu práv ani na strane obžalovaného, ani na strane obete. Všetko sa to musí diať len podľa zákonov a všetko to, čo sa dialo zlé, treba prešetriť a vinníkov potrestať. Ak sa nevysporiadame s minulosťou, tak dôvera v tieto inštitúcie nikdy neporastie.

Poďme na ďalšiu dôležitú tému a tou je ruská vojenská agresia na Ukrajine. Slovensko pomáha našim východným susedom nielen humanitárne, ale aj vojensky. Plánujete pokračovať v tejto pomoci?

Vojenská pomoc je podľa mňa zo strany Slovenska na Ukrajinu vyčerpaná. Slovensko by ale naďalej malo pomáhať humanitárnou pomocou a potom sa spolupodieľať na rozvoji Ukrajiny. Ak chceme pomáhať Ukrajine, musíme najprv pomôcť občanom Slovenskej republiky a nie ich nechať bokom. A zároveň som presvedčený, že veľký balík európskych peňazí – miliardy, ktoré pôjdu na rozvoj Ukrajiny – tak časť z nich by mala skončiť na východe Slovenska, aby sme dobudovali infraštruktúru, diaľnice, železnice, prekladiská, ale na našom území, aby Slovensko z toho aj reálne niečo malo.

Ak by ste boli vo vláde, čo by urobila vaša strana, aby prispela k vyjednávaniam o mieri na Ukrajine?

Mier dokážu dohodnúť len veľké štáty a veľkí svetoví lídri a politici. Malé štáty ako Slovensko môžu robiť maximálne to, že budú týchto lídrov v medzinárodných inštitúciách nabádať, aby sa o vyrokovanie mieru pokúsili.

Ako vníma vaša strana Slovensko a jeho zahraničnopolitické priority?

Prioritou Slovenska musí byť zostať v EÚ a zostať v NATO, ale ako plnohodnotný člen, ako suverénny člen, ktorý vždy bráni záujmy slovenského národa a občanov žijúcich na Slovensku aj naše národno-štátne záujmy. Aby sme neboli pasívnym členom, ktorý len počúva príkazy z EÚ alebo z NATO, ale aby sme my mali čo hovoriť do toho, ako by EÚ a NATO malo do budúcna fungovať.

V poslednom období sme na Slovensku čoraz častejšie riešili problémy v zdravotníctve. Čo by ste zmenili, aby sa zlepšila starostlivosť o pacientov?

Treba skokovo a intenzívne začať investovať. To znamená, že musíme dostavať tri špičkové nemocnice v Banskej Bystrici, Martine a v Bratislave a musíme zrekonštruovať všetky ďalšie. Musíme vytvoriť priestor, aby sme udržali v chode a rozšírili ambulantnú starostlivosť. Nesmieme dopustiť zavádzanie akýchkoľvek poplatkov a musíme urobiť všetko pre to, aby sa našim občanom dostávali aj nové moderné experimentálne lieky, ktoré často dokážu liečiť tie najťažšie choroby, ktorými na Slovensku ľudia trpia.

Veľkým problémom v zdravotníctve je aj nedostatok lekárov. Najmä tí mladí odchádzajú do zahraničia. Ako ich motivovať, aby zostávali?

Bol by som rád, ak by sme na nich vplývali pozitívne. To znamená, chcem sa znovu vrátiť k tomu, čo som už raz ako premiér zaviedol, čiže rozšíriť počet novoprijatých slovenských študentov. Uprednostniť slovenských študentov pred zahraničnými študentmi. Zároveň urobiť všetko pre to, aby sme vychovali čo najviac zdravotníckeho personálu a ďalšieho nemocničného personálu. A potom vytvoriť prostriedky, samozrejme, už v zrekonštruovaných nemocniciach, v nových zariadeniach s novými technológiami. Motivovať ich a vytvoriť im prostriedky, aby nepotrebovali Slovensko opustiť. Ale nerád by som im niečím hrozil, alebo im nejakým spôsobom prikazoval na Slovensku zostať pod hrozbou nejakej veľkej pokuty. Aj to sa dá, ale skúsme nájsť niečo pozitívne, aby tu tí ľudia zostali dobrovoľne a nie pod hrozbou toho, že budú musieť zaplatiť za štúdium.

Prejdime k ekonomike. Výrazne vzrástol dlh verejných financií. Ekonómovia zdôrazňujú nutnosť prijať úsporné opatrenia. Ako to vníma a aké plány má vaša strana?

Konsolidácia je, samozrejme, normálna a my sme ju v predchádzajúcich vládach aj robili, Nikdy však nepripustím, aby sme začali konsolidovať verejné financie alebo ich škrtať tak výrazne, aby sme ovplyvnili život a životnú úroveň ľudí na Slovensku, to je pre mňa prvoradé. Nedovolím škrtať na ľuďoch a na zhoršení ich života. A zároveň sa nesmieme vyškrtať k ďalšej recesii. To znamená, radšej sa starať o to, aby sme verejnými investíciami podporili ekonomiku, podporili rast HDP a tým dostali do ekonomiky a do štátneho rozpočtu dodatočné zdroje. To je podľa mňa tá najsprávnejšia cesta v tejto zložitej situácii.

Čo je vám bližšie: zvyšovanie daní alebo škrtanie výdavkov štátu?

Ako som povedal, pre mňa je najoptimálnejšie v tejto zložitej situácii nájsť zdroje na verejné investície, ktoré konečne rozhýbu život v našich regiónoch.

Slovensko stráca v niektorých odvetviach svoju konkurenčnú schopnosť. Dôležitým faktorom je aj kvalita podnikateľského prostredia. Ako by ste ju zlepšili?

Predvídateľnosť, zníženie byrokracie, prestať sa pozerať na všetkých, že sú zlodeji a chcú kradnúť. A preto sme im predpismi zviazali ruky tak, že už tu človek pomaly nedokáže nič ani postaviť, ani vybudovať. Po 31 rokoch odstrániť všetky nánosy a bahno, ktoré sa nám do života dostali a pozerať sa na ľudí prostredníctvom prezumpcie neviny. Nechať im voľné ruky a podporiť ich v podnikaní a nie zväzovať ich byrokraciou a prílišnou reguláciou.

Ako vnímate zamestnávanie cudzincov v slovenských firmách? Mala by sa zjednodušiť administratíva pri ich prijímaní do zamestnania?

Ekonomika Slovenska bez cudzincov pravdepodobne neprežije. O tom, kto tu bude pracovať a kto tu bude žiť, však môžeme rozhodovať len my sami – vláda Slovenskej republiky a občania tejto krajiny. Nech sa páči, budú tu vítaní všetci tí, ktorí tu chcú pracovať a ktorí tu chcú prísť so svojimi rodinami, ale ktorí budú rešpektovať náš spôsob života a našu kultúru a tradície. V takom prípade je tu každý vítaný, kto chce naozaj pracovať a správať sa tak, ako sa správame a žijeme my na Slovensku.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko