Sociologička Silvia Porubänová tvrdí, že terčom útokov, osočovania a nenávistných prejavov zo strany politikov sú najmä ľudia, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom iní a väčšinou ani nemajú vplyv na spoločenský diskurz. Povedala to v rozhovore s Kristínou Braxatorovou v relácií K veci v Rádiu Slovensko, ktorej témou bol agresívny štýl komunikácie v politike.
Vedci zo Slovenskej akadémie vied skúmali frekvenciu nenávistných prejavov na profiloch niektorých známych politikov. Ukázalo sa, že nenávistná komunikácia na jar roku 2023 už s ohľadom na blížiacu sa predvolebnú kampaň sa sústredila najmä na tri skupiny ľudí.
Predovšetkým na LGBT+ ľudí, moslimskú komunitu a ľudí z marginalizovaného rómskeho prostredia, čiže Rómov a Rómky. LGBT+ ľudia sú, bohužiaľ, tradičnou skupinou, na ktorú sa koncentrujú nenávistné prejavy,“ skonštatovala Porubänová.
Hrubý jazyk v politickej komunikácii sa podľa odborníčky odráža v celospoločenskej a každodennej komunikácii. „Nekultivovaná, vulgárna a urážlivá komunikácia sa, bohužiaľ, stáva normou,“ povedala.
Nenávistné prejavy spôsobujú emotívne reakcie
Politici sa nenávistnými prejavmi snažia zakryť to, že nemajú odpovede na riešenie dôležitých tém ako životná úroveň, sociálna infraštruktúra či nedostatok pracovných príležitostí. „Preto vyťahujú témy, ktoré účelovo nazývajú hodnotovými,“ vyhlásila. Tieto témy mobilizujú voličov a voličky k emotívnym reakciám.
Počas predvolebnej kampane sme boli svedkami aj útokov nielen na novinárov, ale aj na menšiny. Voľby sa pritom konali len krátko pred prvým výročím teroristického útoku na Zámockej (12. 10.).
„V spoločenskej realite platí, že čo je možné, je aj skutočné. To znamená, že akýkoľvek čin a zločin sa môže zopakovať,“ upozornila. Stačí, ak niekto zacieli svoju pozornosť na terč s cieľom upútať pozornosť.
Kultivovať debatu môžeme podľa Porubänovej pomôcť všetci. „Je na mieste sledovať nenávistné prejavy, odsudzovať a nahlasovať ich,“ povedala. Je dôležité sa vzdelávať o ľudských právach, demokracii a rovnosti, dodala.
„Nenávistná komunikácia vie byť veľmi vyčerpávajúca, hlavne keď sa týka aj našich známych. Je možné si stanoviť mantinely, rezignovať na tento typ médií. Dôležitá je sebareflexia a sebauvedomenie a pochopiť, že máme právo byť chránení a žiadať o pomoc,“ uzavrela Porubänová.
