Na hlavný obsah

V rodnom dome Adolfa Hitlera má vzniknúť policajná stanica alebo pobočka policajnej akadémie

Rakúska vláda si dom prenajímala, aby zabránila pravicovému turizmu.

V rodnom dome Adolfa Hitlera má vzniknúť policajná stanica alebo pobočka policajnej akadémie
Archívna fotka Adolfa Hitlera počas olympijských hier v Berlíne v roku 1936. Foto: SITA/AP Photo, File

V hornorakouskom meste Braunau am Inn v pondelok (2. 10.) začala prestavba rodného domu nacistického diktátora Adolfa Hitlera. V dome má vzniknúť policajná stanica alebo pobočka policajnej akadémie, v budúcnosti sa v nej majú konať školenia o ľudských právach pre policajtov.

Tieto plány vyvolali kontroverzie. Stavba má svojmu novému účelu začať slúžiť v prvom štvrťroku 2026.

Rakúska vláda si dom po desaťročia prenajímala od jeho majiteľky v snahe zastaviť krajne pravicovú turistiku. Do roku 2011 v ňom pôsobila pobočka organizácie Lebenshilfe pomáhajúca ľuďom s mentálnym hendikepom, odvtedy je dom prázdny. V roku 2016 vláda prijala zákon, ktorý jej umožnil dom zabaviť výmenou za odškodné, a nehnuteľnosť je tak vo vlastníctve štátu.

Agentúra APA píše, že začiatok prestavby sa mnohokrát odkladal a štvornásobne vzrástli aj očakávané náklady. Expertná komisia v správe z roku 2016 odporučila, aby sa stavba používala na sociálno-charitatívne alebo administratívne účely.

Napriek odporúčaniu odborníkov radnica rozhodla, že pred domom v nezmenenej podobe zostane pamätný kameň s nápisom „Za mier, slobodu a demokraciu – už nikdy fašizmus – milióny mŕtvych varujú“.

Plány narážajú na kritiku

Plány, aby budovu využívala polícia, od začiatku narážajú na kritiku. APA píše, že iniciatíva Diskurs Hitlerhaus (Diskurz Hitlerov dom) spoločne s organizáciou Priatelia jeruzalemského pamätníka obetí holokaustu Jad Vašem navrhla, aby v dome bola nastálo výstava Spravodliví. Táto putovná expozícia pripomína ľudí, ktorí počas holokaustu pomáhali Židom.

Hovorkyňa iniciatívy Eveline Dollová povedala stanici Deutsche Welle, že prestavať Hitlerov rodný dom na policajnú stanicu má „katastrofálny symbolický význam“. Pripomenula, že „polícia v období nacizmu hrala pochybnú úlohu“.

Debata pokračovala tento rok v lete v súvislosti s filmovým dokumentom Wer hat Angst vor Braunau? (Kto má strach z Braunau?) režiséra Güntera Schwaigera. Schwaiger poukazoval na novinovú správu z roku 1939, podľa ktorej si Hitler želal, aby v jeho rodnom dome boli kancelárie vedenia okresu, teda aby sa využíval na administratívne účely.

Schwaiger dospel k záveru, že ministerstvo vnútra svojím plánom ohľadom využitia budovy plní Hitlerove želania. „Prestavba na policajnej stanici znamená úplne zlý signál,“ cituje režiséra nemecký portál Focus.de. Ide podľa neho o „facku obetiam“.

Oskar Deutsch, predseda viedenskej židovskej obce, ktorý bol členom expertnej komisie, povedal, že ide o policajnú stanicu „demokratického štátu, ktorej úlohou je okrem iného predchádzať obnoveniu nacizmu“. Pripustil, že by si vedel predstaviť aj iné využitie domu.

Rakúsko bolo v roku 1938 obsadené nacistickým Nemeckom a oficiálny výklad anšlusu od roku 1945 dával prednosť tvrdeniu, že alpská republika bola prvou obeťou nemeckej expanzie. Rakúsko však od 90. rokov začalo hovoriť o svojej spoluvine na nacistických zločinoch.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet