Na hlavný obsah

Parlament ako holubník: Reportéri sa pozreli na to, ktorí poslanci to najviac flákali

Zamerali sme sa na predchádzajúce volebné obdobie.

Parlament ako holubník: Reportéri sa pozreli na to, ktorí poslanci to najviac flákali
Na koláži zľava: Ján Ferenčák, Marek Hattas a Andrej Medvedecký. Foto: TASR

Viete si predstaviť, že neprídete do práce viac ako rok alebo odovzdáte šéfovi podpísaný materiál a pritom ani netušíte, čo je jeho obsahom? Asi ťažko. No to, čo je nemožné v bežnom zamestnaní, je, zdá sa, realitou v Národnej rade SR.

Koniec roka je časom bilancovania, a tak Reportéri RTVS pripravili analýzu práce našich zákonodarcov. Keďže výkony aktuálnych poslancov sa ešte hodnotiť nedajú, pozreli sme sa na tých, ktorí to počas predchádzajúceho volebného obdobia najviac flákali.

Vážne otázniky nad výkonmi poslancov parlamentu vrcholili v lete, kedy júnovú schôdzu ukončili predčasne a viacero ďalších sa nepodarilo otvoriť pre nízku účasť.

„Poslanci začínali veľmi dobre, lebo mali k dispozícii ústavnú väčšinu, mohli posunúť Slovensku dopredu, ale niekedy to vyzeralo ako v holubníku. Poslanci nechodili do práce, nehlasovali, nediskutovali, chodili do druhého, tretieho zamestnania,“ skonštatoval politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.

Dianie v parlamente mnohých dvíhalo zo stoličky, pretože tento rok poslanci zarábali viac ako ministri a aj premiér. Plat mimobratislavského poslanca je aktuálne 6 651 eur.

Ako na svoje absencie a neaktivitu reagovali jednotliví poslanci, si pozrite v reportáži Evy Benčatovej:

Rekordéra má Hlas-SD

V minulom volebnom období strávili poslanci na schôdzach v parlamente dokopy 316 dní. No našli sa aj takí, ktorí na tretine schôdzí chýbali. Najčastejšie sa ospravedlňoval poslanec Ján Ferenčák (Hlas-SD), ktorý je zároveň aj primátorom Kežmarku a poslancom Prešovského samosprávneho kraja.

 „Položili ste mi otázku, ktorá mi je nepríjemná, lebo som mal zdravotné ťažkosti a nie pozitívne som to aj osobne vnímal,“ odpovedal Ján Ferenčák. Viaceré jeho absencie však súviseli s jeho aktivitami v samospráve.

„Po operácii som absolvoval ročný rehabilitačný proces, ktorý súvisel s tým, že dnes už sa cítim výborne a som v dobrej kondícii. Ak niekedy nastala potreba byť v regióne, tak som v regióne aj musel byť,“ dodal.

Ferenčák chýbal na rokovaniach parlamentu 105-krát. V roku 2021 predložil PN na celý október a november. No zdá sa, že ako primátor nezaháľal. Dokazujú to aj októbrové a novembrové záznamy rokovania kežmarského zastupiteľstva, ktoré uvidíte v reportáži vyššie.

„Ja si neviem prestaviť, že v jednej robote budem vypísaný a do tej ďalšej budem chodiť. Zdá sa mi to ako absolútny nonsense a mám pocit, že tam niečo smrdí,“ povedal politológ Štefančík.

„Je to súbeh viacerých pracovných pomerov a môže sa stať, že lekár vás vypíše, máte diagnózu, pre jedno povolanie. Napríklad ja ako učiteľka, by som nemala hlas, nemôžem učiť, tak som vypísaná. Ale keby som robila pre inú firmu a robila analýzy, môžem doma písať, na to nemusím byť vypísaná,“ priblížila odborníčka na právo sociálneho zabezpečenia z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Zuzana Macková.

„Mal som zákaz šoférovania. V prípade rýchlych schôdzí som uprednostňoval prácu v regióne,“ vysvetlil Ferenčák.

„Účasť v NRSR aj vedenie zastupiteľstva sú rovnaké výkony práce. Tu môže a mala by vykonať kontrolu Sociálna poisťovňa,“ dodala Macková.

Sociálnu poisťovňu sme o našich zisteniach informovali. Chceli sme vedieť, či Ferenčákovu PN spätne preveria. Sociálna poisťovňa sa k prípadu vyjadriť nechcela, lebo nemá poslancov súhlas. Ferenčák dnes šéfuje výboru pre európske záležitosti.

Na druhom mieste primátor Nitry

Druhým najväčším absentérom bol primátor Nitry Marek Hattas, ktorý kandidoval za stranu Za ľudí. V parlamente chýbal viac ako 90-krát. V septembrových voľbách už nekandidoval.

„Pokiaľ som si neťahal nejaký vlastný zákon alebo nebolo kritické hlasovanie, tak som sa snažil byť na mestskom úrade. Treba povedať, že bolo naozaj frustrujúce vidieť, ako sa hádajú poslanci,“ zdôvodnil absencie primátor Hattas.

„Určite je dobré, keď sa do parlamentu dostanú ľudia, ktorí majú skúsenosti s komunálnou politikou, ale akonáhle sú zvolení za poslancov NR SR, mali by prehodnotiť, či stíhajú dve, tri a niektorí poslanci možno aj viacej verejných funkcií,“ vyhlásil politológ Radoslav Štefančík.

Absentovali aj kotlebovci

Desiatky absencií mali aj kotlebovci Miroslav Urban, Andrej Medvecký, Marek Kotleba, či Stanislav Mizík.

„Mal som pracovné záležitosti, aj rodinné, nedalo sa mi veľakrát prísť,“ uviedol Medvedecký. V majetkových priznaniach však žiadny ďalší pracovný pomer či podnikateľskú činnosť neuvádza.

Zákon nemyslí na matky a otcov

Vladimíre Marcinkovej, ktorá je dnes členkou poslaneckého klubu SAS, sa počas minulého volebného obdobia narodili dve deti. Chýbala na viac ako 60 rokovaniach.

„Väčšina absencií bola práve počas jedného a druhého šestonedelia,“ potvrdila Marcinková.

„Nesmie sa vrátiť do parlamentu skôr ako šesť týždňov po pôrode. To je ochrana ženy-matky. Keby sa vrátila, je to porušenie povinnosti zamestnávateľa,“ vysvetlila Zuzana Macková z Právnickej fakulty UK.

„Keď som otehotnela počas mandátu, prišla som na to, že nikto neráta s tým, že by politička v akejkoľvek funkcii išla na materskú alebo minister na otcovskú. Snažila som sa to zmeniť zákonom, aby to u nás bolo možné a aby za nás mohol prísť náhradník na to obdobie, tak ako to je vo Švédsku, Dánsku, Španielsku, atď. Žiaľ, tento zákon neprešiel,“ skonštatovala Vladimíra Marcniková.

„V prípade, kedy si poslankyňa uplatňuje nemocenskú dávku – materské, Kancelária NR SR jej nevypláca plat a poslankyňa je ospravedlnená,“ vysvetlila v stanovisku kancelária NR SR.

 „Parlament nemôže fungovať so 149 poslancami, keby žena išla na materskú, v tom momente by jej zobrali hlasovacie právo, čo je ústavne sporné. Ako môžete niekomu, kto je zvolený zástupca ľudu, zobrať toto právo?“ pýta sa poslankyňa.

„Poslanci by sa mali zamyslieť nad tým, či tento systém nezmenia. Treba to porovnať aj s inými zamestnaniami,“ vyzval na zmenu politológ Radoslav Štefančík.

Druhé zamestnanie

Vladimír Baláž zo Smeru dnes šéfuje zdravotníckemu výboru. Drží rekord v počte vynechaných hlasovaní. Poslanci hlasovali celkovo 5822-krát, poslanec Baláž buď nehlasoval alebo chýbal 3771-krát.

„Bol som dosť chorý, ešte aj teraz mi to zostáva a mám aj vlastnú prácu. Tiež som bol často v zahraničí dosť. Na všetkých rozhodujúcich hlasovaniach som bol,“ vysvetlil Baláž

„Je úplne pochopiteľné, že lekár chce zostať lekárom, ale myslím si, že by si to mal stanoviť tak, aby mohol vykonávať jednu aj druhú funkciu. Takto je volič oklamaný – voľte ma do NR SR, ja vás budem zastupovať, ale aké to je zastupovanie, keď v polovici hlasovaní  napríklad chýba?“ spýtal sa Štefančík.

Neabsentovali, ale zákony nepredkladali

Aktivita poslancov sa dá merať aj počtom predložených zákonov. Exministerka kultúry Ľubica Laššáková za tri a pol roka nepredložila do parlamentu ani jeden.

„Nedá sa to brať tak, že ten predložil, ten nepredložil. Ja to beriem ako celok. Predložili sme za stranu Hlas-SD vyše 50 návrhov zákonov. Takže ja to beriem ako spoločné dielo,“ argumentuje Laššáková.

Slavěna Vorobelová prišla do parlamentu ako náhradníčka za Mariana Kotlebu v apríli 2022. Ani ona neprišla so žiadnym návrhom zákona. Dnes pôsobí ako asistentka poslanca Dušana Galisa.

„Nie je povinnosť poslancov predkladať zákony. Tým, že som nebola zaradená v žiadnom klube, uvedomovala som si, aké je rozloženie v Národnej rade SR,“ vysvetlila Vorobelová. Na otázku, čo teda v parlamente robila odpovedala, že informovala verejnosť, čo bolo účelom zákonov a ako sa rozhodovala pri hlasovaniach.

Poslanec Erik Ňarjaš z niekdajšieho hnutia OĽANO predložil sedem návrhov zákonov. Čo bolo ich obsahom, to si nepamätá.

Rozhovor s ním, ako aj ďalšími spomínanými zákonodarcami, uvidíte v reportáži vyššie.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko