Na hlavný obsah

P. Pellegrini môže zostať predsedom Hlasu a kandidovať za prezidenta. Priznáva však, že prezident má byť nadstranícky

Ústava mu to povoľuje.

P. Pellegrini môže zostať predsedom Hlasu a kandidovať za prezidenta. Priznáva však, že prezident má byť nadstranícky
Peter Pellegrini. Foto: RTVS

Ak Peter Pellegrini (Hlas-SD) pôjde do súboja o prezidentský palác, bude aj vo funkcii predsedu parlamentu. Stoličky sa plánuje vzdať, len ak voľby vyhrá. Rovnako zostáva aj predsedom Hlasu. Niektorí členovia strany si vedia predstaviť, že ju povedie aj ako prezident. Ústava mu to nezakazuje.

Pellegrini doterajšie predvolebné prieskumy vedie. Napriek tomu, že jeho šance stať sa hlavou štátu sú zatiaľ najväčšie, o novom predsedovi strany Hlas nateraz nerozmýšľa. „Takéto rozmýšľanie budem, samozrejme, nerobiť počas kampane, ale po výsledku prezidentských volieb,“ uviedol predseda NR SR.

Člen vedenia Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok si vie predstaviť, že by Pellegrini viedol stranu aj ako prezident. „Budem rád, ak na pozícii predsedu zostane ešte na niekoľko rokov,“ podotkol.

Pellegrini môže zostať predsedom Hlasu a kandidovať za prezidenta. Jeho kandidatúre sa v reportáži v Správach RTVS venovala redaktorka Barbora Bodáková:

„Prezident má byť nadstranícky, to znamená, má konať nadstranícky. Ale, samozrejme, že na tieto otázky vám odpoviem detailne 19. (januára) na oficiálnom ohlásení mojej kandidatúry. Ale, samozrejme, existujú aj také varianty,“ povedal v pondelok (8. 1.) predseda Hlasu.

Ústava totiž nezakazuje prezidentovi pôsobiť v politickej strane. Hovorí len to, že funkcia je nezlučiteľná s platenou prácou a podnikaním. „Je to na každom prezidentovi, aby si dopredu určil, či chce vykonávať svoju funkciu ako takzvaný aktívny politický hráč alebo chce vykonávať funkciu skôr v pozícii nezávislého arbitra,“ vysvetlil ústavný právnik Vincent Bujňák.

Išlo by o raritu

V okolitých štátoch sa nestretli so situáciou, že by prezident patril do politickej strany. Kuriozita nastala v Poľsku v rokoch 2005 až 2010. Brat vtedajšieho prezidenta Lecha Kaczynskeho zastával funkciu premiéra.

„Máme skôr štáty, ktoré hovoria o tom vo svojich ústavách, že sa zakazuje výkon funkcie prezidenta s členstvom v politickej strane. Hovorí o tom napríklad rumunská ústava alebo vyplýva to z maďarskej ústavy,“ priblížil Bujňák.

Zatiaľ jediným oficiálnym kandidátom na prezidenta je Ivan Korčok. Exminister zahraničných vecí už odovzdal potrebných 15-tisíc podpisov. Do boja o prezidentské kreslo tak ide ako občiansky kandidát. „V týchto voľbách pôjde naozaj o to, že či cez Úrad prezidenta Slovenskej republiky sa sústredí moc v štáte v jedných rukách,“ povedal bývalý diplomat.

Pellegrini pôjde do volieb ako stranícky kandidát – okrem Hlasu mu prisľúbil podporu aj Smer. Podpisy od občanov vyzbieral aj Ján Kubiš. O prezidentský palác má záujem napríklad Štefan Harabin a kandidáta zrejme postaví aj strana SNS.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko