V martinskej nemocnici (UNM) prvýkrát robili takzvanú nepríbuzenskú krížovú transplantáciu obličiek. Tie chceli pôvodne darovať manželka manželovi a sestra sestre, no pre svojich príbuzných neboli vhodnými darcami.
Transplantácie obličiek od živých darcov sa väčšinou robia medzi pokrvnými príbuznými. V tomto prípade však mali nevhodné imunologické parametre. V dialyzačnom programe sa ale našli vhodní príjemcovia.
„Výnimočné je to určite z toho dôvodu, že týchto transplantácií sa nerobí veľa,“ vysvetlila primárka transplantačného centra UNM Ivana Dedinská.
Pre chirurgické tímy, v ktorých bolo šesť operatérov, predstavovali súčasné operácie štyroch pacientov výrazne vyšší tlak, ako keby bol od operácie závislý iba jeden pacient.
„Komplikácia u hociktorého toho jedného pacienta mala priamy alebo nepriamy dopad na všetkých tých štyroch ľudí, ktorí sa zúčastnili tejto párovej výmeny,“ uviedol prednosta chirurgickej kliniky UNM Juraj Miklušica.
Unikátnemu zákroku v martinskej nemocnici sa vo večerných Správach RTVS venoval redaktor Vlado Záborský:
Príbuzenské alebo silné emočné puto
Od živých darcov sa na Slovensku transplantuje iba cez desať percent obličiek. Darca aj prijímateľ musia mať príbuzenské alebo minimálne silné emočné puto. „Trochu človek rozmýšľa, má vlastnú rodinu, ale viem, v čom sme žili. Viem, aké problémy tam boli a čo by to zase prinieslo,“ povedala darkyňa obličky Monika Demková.
Silné väzby sa vytvoria pri krížovej nepríbuzenskej transplantácii aj medzi darcami a prijímateľmi orgánov. „Moja manželka dala obličku Aďke a Monika mne. My to berieme tak, že máme novú rodinu,“ vysvetlil príjemca obličky Juraj Melišík.
Na transplantáciu obličky čaká aktuálne na Slovensku takmer 290 pacientov. Krížová nepríbuzenská transplantácia dáva nádej aj ľuďom, ktorým kvôli nekompatibilite nemôžu darovať obličku priami príbuzní.
