Obyvatelia niekoľkých bytoviek na banskobystrickom sídlisku Uhlisko už roky volajú po vybudovaní normálnej komunikácie k vchodom. Keď prídu dažde a sneh, majú niekedy problém dostať sa domov.
Pravidelne oslovujú poslancov aj mesto, ale stále sa stretávajú s rovnakým výsledkom – teraz na to nie sú peniaze.
Už celé roky žiadajú mesto o to, aby urobilo chodníky k vchodom do domu. „Že sa to nedá, nie sú peniaze a tým to v podstate skončilo,“ povedal predseda spoločenstva vlastníkov bytov Miroslav Tichý.
Vnútroblok na Viestovej ulici v Banskej Bystrici nemá vybudované chodníky. Pravda je, že hlavná cesta vedie z druhej strany domov, ale tam vchody nie sú, a tak obyvatelia musia chodiť po vlastnoručne upravených plochách.
„Keď vám napadne sneh, nedá sa to dokonale odhrnúť. Potom naprší, primrzne, urobí sa hrubá vrstva ľadu. Je tu veľa dôchodcov a majú problém po tom prejsť,“ opísal situáciu pán Miroslav.
„Keď je leto a sú prívalové dažde, čo je v poslednom čase časté, tak voda, ktorá napadá sem, jednoducho tým, že je to vyspádované, tečie až do vchodu,“ dodal.
Prečo sa obyvateľom Banskej Bystrice nedarí vybudovať chodníky zisťoval v relácii RTVS Občan za dverami redaktor Miroslav Lupták:
Problém riešilo niekoľko samospráv
Problém trvá desaťročia a pokúšali sa ho riešiť viacerí predsedovia samospráv. Už roky oslovujú aj poslancov za volebný obvod, ale bezúspešne. „Je to mestský pozemok, mesto by tomu určite malo venovať pozornosť,“ uviedol poslanec Banskej Bystrice za volebný obvod Uhlisko Marcel Pecník.
„Aby sme nechodili po absolútnom blate, tak sme si na vlastné náklady navozili na celú plochu štrk. Toto je už druhá vrstva, ktorá sa časom ubíja, takže tento rok by nás to čakalo znovu. Ale prosto nie je to riešenie,“ ozrejmil pán Miroslav.
Podľa hovorkyne Mestského úradu Banská Bystrica Zdenky Marhefkovej sa v meste historicky nikdy nerekonštruoval taký objem ciest a chodníkov ako za minulé roky.
„Ale investičný dlh je stále vysoký a ekonomická situácia je zložitá ako všade na Slovensku. Preto vyberáme také úseky, ktoré sa budú rekonštruovať, podľa frekventovanosti a využívateľnosti,“ dodala.
Miestni podpísali petíciu
Pohár trpezlivosti pretiekol. Vlani podpísalo vyše 60 obyvateľov petíciu, s ktorou sa obrátili priamo na mesto.
„Niekedy to bolo tak, že sa o priestory popred paneláky staralo spoločenstvo domov, prípadne nejaký správca. Ale od roku 2019, keď bola novelizácia zákona, tak to prešlo do kompetencií správcu majetku, čo je v tomto prípade mesto,“ upozornil Tichý.
Novela cestného zákona naozaj hovorí o povinnosti správcu komunikácií riešiť aj problémy v schodnosti chodníkov. Ibaže vo vnútrobloku zatiaľ žiadne oficiálne chodníky nie sú.
„Žiadal som na meste riešenie, dokonca som im pomohol s petíciou, ktorú na mesto podali, ale výsledok je zatiaľ trochu rozpačitý,“ povedal poslanec Pecník.
„Ja sa domnievam, že petícia bola skôr akoby počin obyvateľov, aby dôraznejšie upozornili na tento problém, lebo mesto sa petíciou musí zaoberať, čo sa aj udialo,“ reagovala nezávislá advokátka Martina Mészároš-Bariaková.
„Odpoveď znela, že po obhliadke zistili, že ide o rozsiahlu rekonštrukciu, ktorú treba dobre naplánovať. Vraj ide o rozsiahly projekt, na ktorý mesto nebude mať peniaze, lebo sú iné priority,“ informoval pán Miroslav.
Zdenka Marhefková uviedla, že petíciu vybavili v zmysle petičného zákona. „S tým, že ekonomická situácia samosprávy je zložitá a vyberajú sa chodníky podľa dôležitosti, teda ako sú frekventované a využívané,“ dodala.
Riešenie hľadajú naďalej
Prekvapivé však je, že hoci sa hovorí o rozsiahlej rekonštrukcii, nikto z kompetentných, obyvateľov ani poslancov nevie, o akú sumu peňazí v skutočnosti ide.
„Zadefinovať investíciu je možné vtedy, ak potenciálny stavebník túto výšku pozná. Je aj vecou spoločenstva, aby skúsili túto výšku odhadnúť, ale žiaľ, ak mesto nemá momentálne možnosti budovať, tak asi ani neskúmalo, koľko by táto investícia stála. Inak nevidím dôvod, prečo by v odpovedi neuviedli aj výšku predpokladanej investície,“ ozrejmila Mészáros-Bariaková.
„Mesto má takýchto problémov určite viac, ale v prípade týchto ľudí vidím nielen rozpočet, ale aj verejný záujem,“ podotkol Marcel Pecník.
Marhefková tvrdí, že výbory mestských častí majú v tomto roku vyčlenených 60-tisíc eur. Tie môžu využiť na stavebnú údržbu. „Čiže poslanci s občianskymi radami môžu rozhodnúť, do ktorých úsekov to investujú,“ dodala.
„Ja si myslím, že najlepšou možnosťou pre samosprávu je urobiť dohodu s mestom. Zo strany spoločenstva neexistuje zákonný nárok na vybudovanie cesty. Preto sa domnievam, že najlepšia by bola nejaká spoločná investícia. Je to otázka dohody, zákonný nárok neexistuje,“ skonštatovala Mészároš-Bariaková.
„V podstate, čo my chceme, aby tu mesto vybudovalo jednoduché odvodnenie. Na konci je kanál, kam sa to dá vyviesť a popri tom urobiť chodník na dva kočíky. To je všetko,“ poznamenal Miroslav Tichý. „Je dôležité, aby došlo k dohode a aby ľudia vedeli napríklad časový horizont. Že kedy to môžu očakávať, ak to aj teraz nie je možné,“ povedala Mészároš-Bariaková.
