Olympijské hry 2020 v Tokiu ponúkli viac ako dva týždne intenzívnych zápolení a bojov o medaily. Celkovo zo štyroch cenných kovov (zlato, dve striebra a bronz) sa mohlo tešiť aj Slovensko. Najväčší športový sviatok na svete definitívne ukončil nedeľný (8. 8.) záverečný ceremoniál
„Pandemická“ olympiáda, ktorú organizátori presunuli na leto 2021, priniesla mnoho ikonických momentov a príbehov – emocionálnych, inšpiratívnych či prekvapivých. Nie všetky boli spojené len so športom. Vybrali sme top 10 z nich.
1. (Ne)čakané slovenské triumfy
Zuzana Rehák Štefečeková, predtým dvojnásobná držiteľka striebra, sa v trape konečne dočkala aj najcennejšieho kovu. V kvalifikácii pritom utvorila svetový rekord, ktorý nemožno prekonať, iba dorovnať. Úspešné zostrelenie 125 zo 125 holubov sa dosiaľ nepodarilo ani žiadnemu mužovi. Viacerí to označili za „mimoriadny výkon“.
Veľký potenciál pre skvelú budúcnosť vodného slalomu ukázal Jakub Grigar, ktorý v Riu skončil na 5. mieste a ako 24-ročný si v Tokiu zavesil na krk striebro v K1 a nenechal tak historicky najúspešnejší olympijský šport pre Slovensko bez medaily.
Najneočakávanejším úspechom bol triumf juhoafrického rodáka a reprezentanta SR Roryho Sabbatiniho, ktorý vybojoval striebro v golfe. Podarilo sa mu to v posledný deň – 4. kolo ovládol v olympijskom rekorde ihriska. Dlho pritom siahal na zlato. Tento výsledok sa dostal do sveta ako veľké prekvapenie.
„Ak sa rozvíjajúci sa golfový priemysel Slovenska v nadchádzajúcich týždňoch dočká nárastu tržieb, bude sa treba zavďačiť zavalitému Juhoafričanovi,“ napísala k jeho úspechu agentúra Reuters. Slovenské občianstvo získal Sabbatini v roku 2018.
Medailovú zbierku spečatil úspech slovenského štvorkajaku. Obdivuhodným bol počin 39-ročného Erika Vlčeka, ktorý sa dostal na svoju šiestu olympiádu, čo z neho robí slovenského rekordéra. Získal už štyri medaily (0-2-2) a avizoval, že skončiť sa ešte nechystá. „Nerád by som to teraz ukončil, pokiaľ na to nebudem mať vážny dôvod,“ vyhlásil.
2. Zviera Zverev a pol slovenského zlata
Jedným z najväčších prekvapení olympiády bol neúspech Novaka Djokoviča. Srbský tenista bol jasný favorit na zlatú medailu, ktorá mu v jeho bohatej zbierke titulov chýba. Tento rok ovládol už tri grandslamové turnaje, z Japonska však odišiel bez medaily.
V semifinále dvojhry ho vyradil neskorší víťaz Alexander Zverev a Srb neuspel ani v súboji o bronz, po ktorom neskrýval negatívne emócie. O ten mal hrať aj v rámci zmiešanej štvorhry, do zápasu však nenastúpil. Vraj preto, že ho trápilo viacero zranení. „Hral som pod liekmi s obrovskou bolesťou a vyčerpaný. Vydal som zo seba všetko,“ uviedol pre srbské médiá.
Prekvapenie sa zrodilo aj v ženskej dvojhre. Favoritka Naomi Osaková, ktorej malo k titulu dopomôcť domáce prostredie a možnosť zapáliť olympijský oheň, vypadla už v 3. kole s neskoršou finalistkou Markétou Vondroušovou.
Tú zdolala iba Švajčiarka Belinda Benčičová, ktorej starý otec bol Slovák. Ona samotná sa doma s rodičmi rozpráva po slovensky, má slovenského priateľa a často krajinu aj navštevuje. Jej zlato, ale aj striebro zo štvorhry, tak majú z veľkej časti aj slovenskú príchuť. A sčasti sa o ňu zaslúžila aj Rehák Štefečeková.
3. Rekord nie je prekážka
Bilancia svetových rekordov je bohatá, výrazne však zarezonovala disciplína beh na 400 metrov cez prekážky, ktorá za dva dni ponúkla dva svetové rekordy. O ten prvý sa postaral Karsten Warholm. Nórsky favorit posunul hranice ľudských možností.
Ako prvý v histórii totiž zabehol túto trať za menej ako 46 sekúnd, konkrétne to bolo 45,94 s. V 25 rokoch má tak všetky triumfy – na MS, ME aj OH. „Všetky moje činy viedli k tomuto momentu, všetky tie hodiny práce. Na tomto sme s trénerom pracovali. Je to veľké. Cítim, že sa tu píše história,“ neskrýval svoju radosť podľa olympijského webu.
O deň neskôr sa rovnako predviedla medzi ženami Američanka Sydney McLaughlinová. Súperky zarmútila skvelým rekordným časom 51,46 s. „Som za to neskutočne vďačná, splnila som si sen. Boli to rýchle preteky s rýchlymi súperkami, som šťastná za výsledok a za to, že som mohla na olympiáde reprezentovať svoju krajinu,“ tešila sa McLaughlinová pre RTVS.
4. Úteky Bielorusov
Svet obletel príbeh bieloruskej atlétky Krysciny Cimanovskej. Bežkyňa na 200 metrov kritizovala vedenie bieloruského olympijského tímu. Bez jej vedomia rozhodlo o tom, že sa zúčastní aj na štafete 4×400 metrov. Po kritike mali za ňou prísť tréneri a oznámiť jej, aby sa zbalila, pretože letí späť domov do Bieloruska.
Po príchode na letisko zavolala políciu, ktorá ju po niekoľkých hodinách odviezla na bezpečné miesto. Následne uviedla, že sa do vlasti nevráti. Napokon sa cez Viedeň dostala do Poľska, ktoré jej udelilo humanitárne vízum.
Následne aj ďalší dvaja bieloruskí športovci oznámili, že sa už nevrátia zo zahraničia domov. Manželská atletická dvojica Jana Maksimova a Andrej Kravčenko na sociálnej sieti napísali, že sa obávajú o život.
Podľa Ivana Godárskeho z občianskeho združenia MEMO 98 to svedčí o tom, že športovci už nechcú žiť v krajine v područí diktátora a vyslali jasný odkaz. „Myslím si, že všetci celkom jasne vedia, kto Lukašenko je. Jeho maska bola strhnutá voľbami v roku 2020 a následným vývojom, keď sa neštítil brutálnych zákrokov voči nevinným,“ povedal pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko.
5. Bilesová prelomila tabu
Považujú ju za najlepšiu gymnastku všetkých čias. Američanka Simone Bilesová mala podľa prognóz získať v Tokiu šesť zlatých medailí, po nevydarenom preskoku však nedokončila prvé finále tímového viacboja a z ďalších súťaží sa odhlásila. Nebolo za tým zranenie, ale psychické problémy.
Okrem tlaku, pod ktorým sa nachádzala, priznala, že jej na hrách v Tokiu chýbali aj diváci, ktorí sú pre ňu na pretekoch vždy veľkou oporou. „Je to skrátka strašné, keď musíte bojovať so svojou vlastnou hlavou,“ uviedla s tým, že športovkyne sú na olympiáde vo veľkom strese.
Poukázala na to, že aj vrcholoví športovci sú len ľudia, na čo niektorí komentujúci na sociálnych sieťach reagovali kriticky. Hovoriť o psychických problémoch sa v športe považuje za tabu. Viacerí športovci však zareagovali s obdivom a členovia americkej olympijskej výpravy či bývalá prvá dáma USA Michelle Obamová vyjadrili gymnastke podporu.
Najúspešnejší olympionik histórie Michael Phelps pre NBC uviedol, že verí, že tento krok bude mať vplyv aj za hranicami olympiády. K psychickým problémom sa priznala aj tenistka Naomi Osaková.
Bilesová napokon predsalen zasiahla do individuálnych súťaží a na kladine získala bronzovú medailu.
6. Zlato si rozdelili napoly
Skokani do výšky Gianmarco Tamberi a Mutaz Essa Barším na olympiáde ukázali, že priateľstvo a ľudskosť je niekedy viac ako potreba byť osamotene najlepším.
Vo finále skokov do výšky sa obom podarilo dosiahnuť métu 2,37 m, po ktorej mal nasledovať rozskok o zlato. Pravidlá však umožňovali, aby na víťazný piedestál vystúpili obaja po vzájomnej dohode. Presne to sa medzi dlhoročnými kamarátmi stalo.
Nasledovala spŕška emócii najmä u Taliana, ktorý sa zvíjal na zemi od radosti a plakal. Pre zranenie nohy dlhodobo nemohol súťažiť a keby sa olympiáda konala v roku 2020, nepredstavil by sa na nej. Zlato mu napokon bolo dopriate. Zo zranením bojoval aj Barším.
Ten vyskákal prvé zlato pre Katar v histórii. „Pozreli sme sa na seba a bolo to bez diskusie. Chcel som, aby sme zostali kamaráti. Ja som na vrchole desať rokov a na toto som čakal veľmi dlho,“ tešil sa Barším.
7. Taliansky športový superrok
Keď sa Taliani stali majstrami Európy vo futbale, zrejme ani netušili, aké skvelé úspechy v športe im ešte prinesie rok 2021. Na tejto olympiáde obnovili účastníci z Apeninského polostrova status svetovej veľmoci v atletike.
Na už spomínaný úspech Tamberiho nadviazal plynulo bežec Lamont Marcell Jacobs, ktorý sa možno trochu nečakane stal nástupcom Usaina Bolta. Na 100 m trati sa rodák z texaského El Paso zaskvel európskym rekordom 9,8 s a zavesil si na krk zlato.
„Veľa som popracoval na mojej psychike. V minulosti som si občas až príliš pripúšťal váhu dôležitých pretekov a moje nohy nefungovali, tak ako by som si želal. Dnes to bolo pocitovo diametrálne odlišné,“ povedal po pretekoch Jacobs.
Syn talianskej matky a amerického otca bol následne aj súčasťou štafety, v ktorej predviedli Taliani úžasný výkon, ktorý na cieľovej línii vyšperkoval Filippo Tortu. Pred súperom z Veľkej Británie zvíťazil najtesnejším možným rozdielom – o jedinú stotinu sekundy. Zahraničné médiá označili toto kvarteto za „štyri talianske Ferrari“.
Talianov môže tiež okrem iného tešiť, že v tomto roku sa stali víťazmi speváckej Eurovízie.
8. Historicky najmladšie pódium
Svet ohúrila trinásťročná Britka Sky Brownová. Skejtbordistka získala bronzovú medailu v disciplíne park vo veku 13 rokov a 43 dní a stala sa tak najmladším športovcom z krajiny, aký kedy na olympijských hrách získal cenný kov.
Jej príbeh je pozoruhodný preto, že ešte pred rokom bojovala s následkami vážneho zranenia. Pri tréningu spadla na vrchole rampy a po dopade utrpela zlomeninu lebky a zápästia. Do nemocnice ju previezli v bezvedomí. „Báli sme sa o jej život,“ priznal otec Brownovej, ktorej sláva a marketingová hodnota rapídne stúpa už v takomto mladom veku.
V disciplíne street sme zase boli svedkami najmladšieho pódia v histórii. Prvenstvo získala vo veku 13 rokov a 330 dní Japonka Momiji Nišijová, striebro o 127 dní mladšia Brazílčanka Rayssa Lealová. Spolu s treťou Japonkou Funou Nakajamovou išlo o priemer 14 rokov a 191 dní.
Pre zaujímavosť, najmladším medailistom vôbec je grécky športovec Dimitrios Lundras ešte z OH 1896. Vtedy štartoval v súťaži družstiev v cvičení na bradlách a získal bronz – mal 10 rokov a 218 dní.
9. Mladá Sýrčanka ako inšpirácia
Na OH 2020 sa zúčastnila aj 12-ročná stolná tenistka zo Sýrie Hend Zazová. V deň premiérového štartu pod piatimi kruhmi mala presne 12 rokov a 204 dní. Stala sa tak vôbec najmladšou stolnou tenistkou na olympijských hrách a najmladšou olympioničkou v akomkoľvek športovom odvetví od OH 1992.
Napriek tomu, že v prvom kole podľahla rakúskej reprezentantke Liou Ťia, nevzalo jej to úsmev z tváre. „Už to, že som sa prebojovala na olympijské hry, je pre mňa úspech. Najdôležitejšie pre mňa nebolo víťazstvo, ale to, že som hrala dobre. Myslím si, že som podala dobrý výkon a poučím sa z tejto prehry,“ uviedla pre oficiálny web OH.
Fanúšička Harryho Pottera hráva stolný tenis od piatich rokov a dúfa, že sa v budúcnosti stane právničkou alebo farmaceutičkou. Rovnako ako u iných sýrskych detí, aj v prípade Zazovej poznačila veľkú časť detstva občianska vojna. A aj keď stolný tenis vnímala ako únik, myšlienky na vojnu nepotlačila.
Neustále výpadky elektrickej energie spôsobili odloženie množstva tréningov. Viaceré sa konali v rozbitých priestoroch, no ani to ju neodradilo od túžby predstaviť sa na olympijských hrách. „Je to darček pre moju krajinu, mojich rodičov a všetkých mojich priateľov,“ poznamenala na margo splneného sna.
10. Osemnásobná olympionička
OH potvrdzujú, že vek je len číslo. Na opačnom konci bola 46-ročná gymnastka Oksana Čusovitinová. Postarala sa o nevídaný zápis – nastúpila na každú letnú olympiádu od roku 1992, teda má za sebou osem účastí.
Gymnastika je pritom obvykle špecializáciou mladších športovkýň. Už v roku 2000 sa jej novinári ako 25-ročnej pýtali, či sa necíti staro na olympijskú účasť.
Hoci sa jej o 21 rokov neskôr nepodarilo postúpiť do finále preskoku, keď v kvalifikačnej skupine skončila na 11. mieste, súperky jej vzdali hold potleskom v stoji.
Obdiv si zaslúži najmä pre to, že súťažila z dôvodu, aby zachránila syna. Tomu ako trojročnému diagnostikovali leukémiu a Čusovitinová s manželom nemali peniaze na liečbu. Pomohli jej Nemci, ktorých preto reprezentovala na OH 2008 a v preskoku získala striebro.
Čusovitinová najprv reprezentovala Sovietsky zväz. V roku 1992 získala olympijské zlato ako 17-ročná s tímom Spoločenstva nezávislých štátov. Následne reprezentovala Uzbekistan a v rokoch 2006 až 2012 Nemecko, po čom sa vrátila k reprezentácii Uzbekistanu. Okrem dvoch medailí z olympiád sa tešila z jedenástich cenných kovov na svetových šampionátoch.
