Tadeus Reichstein sa narodil 20. júla 1897 v poľskom Wloclawku. Po ranom detstve v Kyjeve, kde bol jeho otec inžinier, získal vzdelanie najprv v internátnej škole v nemeckom Jene.
Neskôr, keď sa jeho rodina presťahovala do Zürichu, odišiel najskôr k súkromnému učiteľovi. Následne študoval na technickej škole nižšej triedy a potom na štátnej vysokej škole technickej (ETH).
Od jeho narodenia uplynulo v stredu (20. 7.) presne 135 rokov.
Štúdium a káva
Reichstein úspešne zvládol maturitu v roku 1916 a začal študovať chémiu na ETH v Zürichu, kde v roku 1920 získal diplom. Potom strávil rok v priemysle.
Na doktoráte začal pracovať u profesora Hermanna Staudingera. V roku 1922 promoval a potom začal výskum pod vedením profesora Staudingera o zložení aromatických látok v praženej káve.
Po odchode od Staudingera pokračoval v tejto práci deväť rokov. Financovala ho priemyselná firma, ktorá mu poskytla aj asistenta. Zistil, že aróma kávy je zložená z mimoriadne zložitých látok, medzi ktoré patria deriváty furánu a pyrolu a látok obsahujúcich síru.
Reichstein v tomto období publikoval sériu prác o týchto látkach a nových metódach ich demonštrácie a výroby, ako aj o aromatických látkach v čakanke.
Ako uvádza portál The Nobel Prize, v roku 1929 sa kvalifikoval na lektora na ETH. Prednášal tam organickú a fyziologickú chémiu a o dva roky neskôr, keď sa jeho práca o aromatických látkach v káve a čakanke skončila, stal sa asistentom profesora Leopolda Ružičku.
Mohol sa tak potom venovať výlučne vedeckému výskumu.
Za titulárneho profesora ho vymenovali v roku 1934, o tri za docenta a už o ďalší rok za profesora farmaceutickej chémie a riaditeľa Farmaceutického inštitútu na univerzite v Bazileji. V roku 1946 sa na tejto univerzite stal šéfom katedry organickej chémie a obe tieto funkcie zastával ešte ďalšie štyri roky, keď vymenovali nového riaditeľa farmaceutického ústavu.
Dohliadal na výstavbu a vybavenie nového ústavu organickej chémie, ktorého riaditeľom sa v roku 1960.
Výskum a Nobelova cena
V roku 1933 sa Reichsteinovi podarilo nezávisle od sira Normana Hawortha a jeho spolupracovníkov v Birminghame syntetizovať vitamín C (kyselinu askorbovú).
Pracoval tiež na glykozidoch rastlín. V rokoch 1953-1954 spolupracoval s ďalšími vedcami z rôznych kútov Európy a spoločne izolovali a vysvetlili zloženie aldosterónu, hormónu kôry nadobličiek, ktorý dovtedy nebol izolovaný.
Reichstein spolupracoval aj s Edwardom Calvinom Kendallom a Philipom Showalterom Henchom na ich práci o hormónoch kôry nadobličiek, ktorá vyvrcholila izoláciou kortizónu a objavom jeho terapeutického významu pri liečbe reumatoidnej artritídy.
Za túto prácu získali v roku 1950 spoločne Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.
V roku 1947 Reichstein získal čestný doktorát na parížskej Sorbonne a o päť rokov neskôr ho zvolili za zahraničného člena Kráľovskej spoločnosti v Londýne.
Reichstein sa v roku 1927 oženil s Henriette Louise Quarles van Ufford, s ktorou mali jednu dcéru. Umrel vo veku 99 rokov 1. augusta 1996 vo švajčiarskom Bazileji.
