Svojou knihou Z ilegality do Povstania z roku 1969, ponúkol nový pohľad na udalosti Slovenského národného povstania (SNP). Pre knihu, ktorá polemizovala s oficiálnou – komunistickou – interpretáciou priebehu SNP, sa neskôr dostal do nemilosti štátnej moci a v rokoch 1974 – 1989 publikoval len samizdatovo.
Od narodenia historika Jozefa Jablonického uplynulo v utorok (3.1.) 90 rokov.
Jozef Jablonický sa narodil 3. januára 1933 v Zavare. V rokoch 1952 – 1957 absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia pôsobil ako stredoškolský učiteľ a na odbore školstva kultúry trnavského okresného národného výboru.
V roku 1960 nastúpil do Historického ústavu (HÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV), kde sa začal venovať najnovším dejinám a SNP. V roku 1964 získal vedeckú hodnosť kandidáta historických vied.
Po odborných publikáciách Robotnícke hnutie na Trnavsku za kapitalistickej ČSR (1961), Protifašistický odboj v Trnavskom okrese v rokoch 1938 – 1945 (1962), Slovensko na prelome (1965), priniesol nový pohľad na SNP v dnes už legendárnej knihe Z ilegality do Povstania (1969), v ktorej rehabilitoval a vrátil do spoločenského povedomia ľudí zaraďovaných do občianskeho odboja.
V knihe výrazne polemizoval s dielom Gustáva Husáka Svedectvo o SNP (1964), od ktorej sa odvíjal oficiálny pohľad na udalosti súvisiace s SNP. Gustáv Husák vo svojej knihe nekriticky vyzdvihoval úlohu Komunistickej strany pri organizovaní SNP.
Podľa Jablonického vybudoval tézu o vedúcej úlohe komunistickej strany v SNP a neobjektívne zobrazil občiansky odboj, povstaleckú armádu či pôsobenie partizánov.
V roku 1974 musel napokon Jablonický z politických dôvodov z HÚ SAV odísť a na dlhé obdobie sa stal zamestnancom Štátneho ústavu pamiatkovej starostlivosti v Bratislave. Naďalej sa však zaoberal témami súvisiacimi s protifašistickým odbojom na Slovensku.
Samizdat
Počas obdobia normalizácie nemohol oficiálne publikovať a výsledky svojho historického bádania rozširoval samizdatovo.
Po roku 1990 sa Jablonický systematicky venoval témam vyšetrovania, súdenia, väznenia a rôznym formám šikanovania odbojárov po februári 1948. V publikovaných prácach a vyjadreniach pripomínal nevinné obete komunistického režimu.
Stal sa spoluzakladateľom novovzniknutého Politologického kabinetu SAV a osem rokov bol jeho riaditeľom. Od roku 2002 je Politologický kabinet SAV Ústavom politických vied SAV.
V rokoch 1990 – 1992 bol predsedom Komisie vlády SR a zároveň podpredseda Komisie vlády ČSFR pre analýzu historických udalostí v rokoch 1967 – 1970.
Po dvadsaťročnom zákaze oficiálneho publikovania vydal Povstanie bez legiend (1990), Glosy o historiografii SNP (1994) a Podoby násilia (2000). Výsledky svojho vedeckého bádania uverejnil aj v dielach Samizdat o odboji (2004), Samizdat o odboji II. (2006), Samizdat o disente (2007).
Po rokoch sa dočkal aj celospoločenského uznania a dostal viacero významných ocenení. V roku 2007 Pribinov kríž I. triedy udelený prezidentom SR a Cenu Milana Hodžu (2007) za prínos v rozvoji poznania dejín Slovenska v 20. storočí a ich prezentovanie v širšom európskom kontexte.
Najnovšie aj Cenu Dominika Tatarku (2008) za knihu Samizdat o disente či Cenu Múzea SNP (2008) za celoživotný prínos v oblasti výskumu protifašistického odboja, obhajobu historicky verného výkladu odboja a SNP a za prínos v boji za demokraciu.
Jozef Jablonický zomrel 7. decembra 2012 v Bratislave.
