Do volieb ide výrazne menej žien ako mužov. Navyše na kandidátkach obsadili menej lukratívne pozície. RTVS analyzovala kandidátne listiny jednotlivých strán. Ukázalo sa, že len štvrtinu uchádzačov o miesta v parlamente tvoria ženy.
V nadchádzajúcich voľbách zabojuje o priazeň voličov 2 722 kandidátov, z toho je 690 žien. Toto číslo je len o niečo vyššie oproti posledným parlamentným voľbám.
„V parlamente nikdy nebolo viacej ako 25 percent žien, vo vláde máme 2-3 ženy, maximálne štyri, takže to zastúpenie žien v politike je veľmi nízke. Čiže môžeme hovoriť áno, politika je stále mužskou záležitosťou,“ komentovala sociologička a výskumníčka CELSI Barbora Holubová.
„Na Slovensku sa politické strany dosť intenzívne točia okolo svojich otcov zakladateľov a nemajú ambíciu vytvárať členské základne. Ak by politické strany fungovali na takomto princípe, tak si viem predstaviť, že by mali k dispozícii dosť veľký rezervoár na to, aby nedávali ženy až na nejakú 33 alebo nižšiu pozíciu,“ myslí si politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
Ženám v politike sa v reportáži venovali redaktorky RTVS Nina Janešíková a Katarína Wildová:
Kým niektoré strany majú na svojich kandidátnych listinách takmer polovičné zastúpenie žien, iné nedosahujú ani pätinu. Viaceré strany vykompenzovali nedostatok žien vyššími pozíciami na kandidátkach. Podľa sociologičky by Slovensko malo mať vyššie zastúpenie žien v politike. Zvýšila by sa tým úroveň zastupiteľskej demokracie.
„V prvej päťke máme dve ženy, máme dve podpredsedníčky. Máme toľko žien, koľko sa nám podarilo, resp. nášmu predsedovi Petrovi Pellegrinimu, na kandidátku dostať,“ hovorí podpredsedníčka strany Hlas-SD Zuzana Dolinková.
„Určite by ich malo byť viac, v spoločnosti je ich viac ako 50 percent, čiže by sa to malo odrážať aj v zložení parlamentu. Sme o tom presvedčení a preto sme takýmto spôsobom vyskladali aj našu kandidátnu listinu,“ uviedla podpredsedníčka hnutia Progresívne Slovensko Lucia Plaváková.
Pomôcť by mohli kvóty
Političky sa zhodujú, že štát by mal ženy viac motivovať, aby sa nebáli do politiky vstúpiť. Podľa sociologičky by príkladom mohli byť škandinávske krajiny. Tam zákonom určili kvóty a zastúpenie žien v politike dosahuje 48 percent.
„Výskumy hovoria, že práve kvótny systém, alebo zipsový systém spôsobuje, že kvalita kandidujúcich ľudí je vyššia, vzhľadom na vyššie vzdelanie alebo kvalitu predchádzajúceho zamestnania,“ priblížila sociologička.
„Mňa kvóty urážajú, nepovažujem sa za invalida, pretože nosím sukňu a nepotrebujem kvóty. Je jasné a dlhodobo známe, že do politiky ide menej žien,“ vyhlásila poslankyňa NR SR Jana Bittó Cigániková (SaS).
„My, političky, ktoré už v politike sme a komunikujeme verejne, tak vieme byť dobrým príkladom pre ostatné a pritiahnuť ich. Často sa vecne komunikujú veľmi tvrdé, ostré a kritické veci, ale celkovo ten náboj je menej zraňujúci,“ povedala volebná líderka strany Demokrati Andrea Letanovská.
„Na jednej strane sa javí, že viac žien by prinieslo viac kompetencie alebo viac slušnosti, ale na druhej strane, ak sa pozrieme na niektoré známe tváre zo slovenskej politiky, ako napríklad na pani Tabákovú alebo pani Cigánikovú, tak nemám ten dojem, že toto pravidlo platí automaticky,“ zhodnotil politológ Štefančík.
Pri posledných voľbách do českej snemovne parlamentu prebehla kampaň Zakrúžkuj ženu. Vďaka preferenčným hlasom sa do snemovne prebojovalo 12 poslankýň. Ženy tam teraz majú štvrtinové zastúpenie. Občianska iniciatíva chce podobnú kampaň rozbehnúť aj u nás.
