Prezidenti a premiéri krajín Severoatlantickej aliancie na budúci týždeň na samite v Litve potvrdia, že sa Ukrajina v budúcnosti stane členom Aliancie. Vyhlásil to v piatok (7. 7.) generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, podľa ktorého je predčasné hovoriť o konkrétnych časových obrysoch tohto záväzku.
Lídri Aliancie tiež schvália plán dlhodobej vojenskej podpory krajiny napadnutej Ruskom a potvrdia vznik novej Rady NATO – Ukrajina, v rámci ktorej s nimi prvýkrát zasadne prezident Volodymyr Zelenskyj.
Výrazný posun zatiaľ podľa Stoltenberga nenastal v otázke švédskeho členstva v NATO, ktorého schválenie si Štokholm od samitu sľuboval.
Vláda v Kyjeve si od nadchádzajúcej vrcholnej schôdzky sľubuje jasné vyjadrenie týkajúce sa želaného členstva v NATO, ktoré má Kyjevu poskytnúť ochranu pred prípadnou budúcou ruskou agresiou. Aliančné krajiny ale nemajú zhodný pohľad na rýchlosť, s akou Ukrajinu prijať, zhodujú sa len na tom, že to nebude pred ukončením súčasného konfliktu.
„Som si istý, že nájdeme spoločnú reč, a to aj v otázke, ako posunúť Ukrajinu bližšie členstvu,“ povedal Stoltenberg, ktorý médiám predstavil kľúčové body samitu chystaného na budúci utorok (11. 7.) a stredu (12. 7.) vo Vilniuse.
Podľa šéfa NATO v týchto dňoch zástupcovia všetkých 31 členských krajín dolaďujú presné znenie spoločného vyhlásenia samitu, ktoré sa najmä v otázke ukrajinského členstva môže ešte meniť.
Čo najrýchlejšie povojnové prijatie?
Krajiny východného krídla EÚ vrátane Česka hovoria o čo najrýchlejšom povojnovom prijatí Ukrajiny, politici západných štátov na čele s USA sa však vyjadrujú opatrnejšie. Konkrétny časový prísľub sa preto podľa diplomatov očakávať nedá.
Hostiteľ samitu, litovský prezident Gitanas Nauséda, v piatok pohrozil, že môže prijatie deklarácie vetovať, ak Ukrajina v texte nedostane výraznejší prísľub týkajúci sa členstva.
Kyjev už sľub vstupu dostal od Aliancie v roku 2008 a nechce sa uspokojiť s podobne všeobecnou formuláciou. Stoltenberg dnes povedal, že odvtedy sa situácia výrazne zmenila a Ukrajina je NATO výrazne bližšie, napríklad tým, že dostáva veľa zbraní prispôsobených západným štandardom.
Podľa Stoltenberga lídri jednotne potvrdia navrhnutý plán dlhodobej podpory Ukrajiny, ktorý má ďalej zosúladiť jej armádne štandardy s tými aliančnými. Prvýkrát tiež zasadne Rada NATO – Ukrajina, ktorá má byť politickou platformou pre krízové situácie a zapojiť Kyjev do spoločného rozhodovania.
Navýšenie rozpočtu pre armády
Lídri aliančných krajín sa budú baviť aj o tom, koľko peňazí pridať armádam v čase Ruskom vedenej vojny. Podľa Stoltenberga schváli záväzok, ktorý urobí z doterajšieho cieľa dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) len minimálny prah.
Podľa údajov v piatok zverejnených NATO na dvojpercentnú métu doteraz dosiahlo 13 z 31 štátov. V roku 2014, keď súčasný záväzok prijali, to boli tri krajiny. Česko sa chystá dve percentá HDP začať vydávať na obranu od budúceho roka.
Nejasné sú zatiaľ očakávania možného samitového prelomu týkajúceho sa vstupu Švédska do NATO, ktorý blokuje Turecko. Stoltenberg vo štvrtok rokoval so zástupcami oboch krajín a dnes uviedol, že stále zostávajú významné rozdiely v názoroch. Ankara chce po Štokholme záruky týkajúce sa údajných kurdských teroristov pôsobiacich vo Švédsku. Stoltenberg sa s lídrami oboch krajín stretne vo Vilniuse v pondelok, teda deň pred začiatkom samitu.
