Slovensko nahlásilo za minulý rok najviac nezrovnalostí pri eurofondoch v rámci celej Európskej únie. Išlo o 28 projektov spolu za vyše 50 miliónov eur. Európsky úrad pre boj proti podvodom však pripomína, že ide o podozrenia.
Slovensko opäť po troch rokoch kraľuje v rebríčku hlásení chýb pri eurofondoch. Európsky úrad pre boj proti podvodom, takzvaný OLAF, však dodal, že nemusí ísť automaticky o peniaze, ktoré sa aj ukradli.
Bývalá šéfka ministerstva investícií Veronika Remišová prízvukuje, že množstvo nezrovnalostí klesá, nahlásené chyby sa týkajú projektov z minulosti. „V roku 2018 bola výška nezrovnalostí 748 miliónov eur. Za rok 2022 nahlásili 52 miliónov eur. Aj to boli zväčša dobiehajúce projekty predchádzajúcej vlády špeciálne z informatizácie,“ spresnila.
Téme sa v spravodajstve RTVS venoval redaktor Ivan Tománek:
Odborníčka Barbara Zmušková vidí za naším prvenstvom v rebríčku najmä prísne nastavenie kontrol. Často idú nad rámec toho, čo od nás Únia požaduje. Podľa nej to môže potom vplývať aj na samotné čerpanie európskych peňazí.
„Treba naozaj tieto procesy nastaviť tak, aby sme vedeli peniaze využívať, nielen, aby sme zabezpečili, že každé jedno euro je skontrolované,“ uviedla podpredsedníčka vlády pre plán obnovy Lívia Vašáková.
Pokrivkáva aj naša legislatíva
Štatistiky sú síce jedna vec, ďalšie vyšetrovanie v praxi však pokrivkáva. Šafárenie s eurofondami Slovensko trestá nižšími sadzbami ako v Únii. Európska prokuratúra preto nemôže konať.
„Žiadna iná členská krajina EÚ nemá obdobný problém. Je to skutočne špecifikum Slovenskej republiky. Je najvyšší čas, aby Slovenská republika zabezpečila v tomto smere nápravu,“ ozrejmil európsky prokurátor Juraj Novocký.
„Sedemdesiatpäť percent týchto prípadov na Slovensku nie je zatiaľ nijako rozhodnutých. Stále je to iba v tej úrovni nejakých podozrení,“ doplnila Zmušková.
Keďže parlament sa opravou legislatívy doteraz nezaoberal, táto úloha už zostane na novej politickej zostave.
