Ak by to bolo na voličoch, takmer dve pätiny (19,2 percenta) by zakázali hnutie OĽANO a priatelia. Ďalších 17,6 percenta by zakázalo Smer-SD a Koltebovcov-ĽSNS by zrušilo 17,4 percenta voličov. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry MEDIAN SK pre RTVS.
Prvú štvoricu strán, ktorú by voliči zakázali, uzatvorilo Progresívne Slovensko (PS), ktoré označilo 16,7 percenta respondentov. Za PS by so 7,5 percentami nasledovalo hnutie Republika. Menej ľudí by zakázalo strany Sme rodina (4,1 percenta), Aliancia-Szövetség (3,5 percenta), KDH (2,5 percenta) či Maďarské fórum (2 percentá).
Menej ako dve percentá opýtaných by zakázalo stranu Sloboda a Solidarita (1,9 percenta), Hlas-SD (1,8 percenta) a hnutie Demokrati (1,6 percenta). Presne jedno percento by bolo za zákaz Modrých, Most-Híd a SNS. Inú alebo žiadnu stranu by zakázalo 1,6 percenta respondentov. Svoj názor nevedelo vyjadriť 0,6 percenta opýtaných.
"Existenciu OĽANO by zakázali najmä voliči strán Smer, ĽSNS alebo Hlas. Existenciu strany Smer by zakázali častejšie voliči strán OĽANO, Maďarské Fórum a Progresívne Slovensko," uvádza agentúra MEDIAN SK.
Hnutie OĽANO by podľa prieskumu rušili predovšetkým voliči s trvalým pobytom v Žilinskom kraji (25,7 percenta). Keby mohli, Smer by zakázali najmä mladí ľudia vo veku 18 až 29 rokov (24,1 percenta). Túto možnosť volili predovšetkým obyvatelia Prešovského kraja (24,2 percenta).
Zrušenie ĽSNS by si želali, rovnako ako pri Smere, najmä mladí voliči do 29 rokov (22 percent). Možnosť označovali najmä respondenti v Bratislavskom kraji (21,1 percenta). PS, ak by to záviselo od voličov, by zrušili prevažne voliči vo veku od 50 do 59 rokov (22,6 percenta) a trvalým pobytom v Žilinskom kraji (21,7 percenta) a Banskobystrickom kraji (21,4 percenta).
Prieskum realizovala exkluzívne pre RTVS agentúra MEDIAN SK od 21. do 24. 8. 2023 na vzorke 1005 respondentov.
Zavážil negatívny vzťah k predsedom strán aj kampaň, tvrdí politológ Spáč
Prieskum sa realizoval v konkrétnom čase, a preto odpovede odrážajú aktuálne nálady voličov. Politológ z Masarykovej univerzity (MUNI) v Brne Peter Spáč tvrdí, že v prípade trojice strán, ktorá sa v tomto rebríčku umiestnila na vrchole (OĽANO, Smer, ĽSNS), pravdepodobne voličov k označeniu viedlo ich negatívne naladenie k predsedom týchto subjektov.
"ĽSNS má navyše dlhoročnú nálepku politického extrému, s čím si ju početná skupina voličov automaticky spája, i keď túto nálepku samotná ĽSNS odmieta. U PS svoju rolu zohráva dosť silná negatívna kampaň, ktorú voči tejto strane vedú viaceré subjekty," vysvetlil Spáč.
Dôvod, prečo by voliči podľa prieskumu najčastejšie rušili hnutie OĽANO, pripisuje politológ z MUNI nedôvere voči predsedovi hnutia a expremiérovi Igorovi Matovičovi. Dodal, že keďže sú slovenské strany silne centralizované, väčšinou sa ich popularita, respektíve nepopularita, odvíja práve od lídra subjektu.
Spáč: Vysoké preferencie nie sú automaticky znakom všeobecnej obľúbenosti
Aj napriek vysokým preferenciám sa v popredí rebríčka strán, ktoré by voliči zrušili, umiestnili Smer a PS. Politológ Spáč v tomto kontexte pripomenul, že vysoké preferencie politických subjektov neznamenajú automaticky, že majú v spoločnosti všeobecnú obľubu.
"Politická strana môže mať početný elektorát, ale ak pôsobí polarizujúco, vytvorí sa aj skupina ľudí, ktorí voči nej prechovávajú silne negatívne postoje. Robert Fico (Smer-SD) je v súčasnosti asi najlepším príkladom tohto fenoménu. Jeho podpora v určitej skupine spoločnosti po prepade z predošlých rokov narastá, ale značná časť verejnosti si voči nemu naďalej uchováva veľmi negatívny postoj, ktorý sa zdá byť konštantný do doby, kým bude Fico v politike," ozrejmil .
Silné antipatie, ktoré verejnosť k týmto dvom stranám prejavuje, podľa Spáča nie sú žiadnym prekvapením. Podľa neho by bolo prekvapujúce, keby v súčasnej napätej situácii prieskum ukázal opak - že proti Smeru a PS sa vymedzuje len málo voličov.
ĽSNS by zakázali, Republika sa prezentuje lepšie
Prieskum MEDIAN SK ukázal, že voliči by zakázali, ak by mali takú možnosť, Kotlebovcov-ĽSNS, túto možnosť označilo vyše 17 percent opýtaných. Aj keď veľká časť hnutia Republika pozostáva práve z bývalých členov ĽSNS, zrušilo by ju podstatne menej voličov - 7,5 percenta.
Politológ z MUNI Spáč za tým vidí fakt, že Republika je úspešnejšia v prezentovaní samej seba ako subjektu, ktorý "prešiel od uniforiem k oblekom", než ĽSNS.
"Čiastočne k tomu pomáha už samotná existencia ĽSNS, ktorá na seba dlhodobo viaže antipatie voličov odmietajúcich radikalizmus a extrémizmus. Do istej miery k tomu mohlo prispieť aj zadanie prieskumu. Ak by si voliči mohli vybrať viac ako jednu stranu (napríklad tri), je dosť pravdepodobné, že väčšina respondentov, ktorí uviedli ĽSNS, by ako svoju ďalšiu voľbu vybrali Republiku, čím by sa rozdiel medzi týmito stranami znížil," uviedol.
Na ostatné strany nezostali hlasy
Čo sa týka ostatných strán, myslí si, že nízke percento hlasov získali z dôvodu, že respondenti mohli vyberať len jednu stranu.
Veľké porcie hlasov takto podľa neho voliči posunuli preferenčne silným stranám, extrémnej pravici a "z dôvodu vývoja po voľbách 2020 aj hnutiu OĽANO". Na ostatné strany tak už priestor nezostal - neznamená to teda, že k nim spoločnosť nenesie silné antipatie.
"Ak by napríklad respondenti odpovedali na otázku, či voči strane Hlas (k jeho zákazu sa priklonili 2 percentá odpovedajúcich) pociťujú dôveru alebo nedôveru, určite by odpovede neskončili pomerom 98:2 v prospech tábora vyjadrujúceho dôveru tejto strane," uzavrel Spáč.
