Vo štvrtok (12.10.) si Slovensko pripomenulo prvé výročie teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave, ktorého obeťami sa stali Juraj Vankulič a Matúš Horváth z LGBT+ komunity. Pri tejto príležitosti sme urobili rozhovor s Milanom Bardúnom, známym pod prezývkou Milan Bez Mapy. Ako viaceré známe osobnosti, aj Milan sa po útoku verejne prihlásil k tejto komunite na sociálnej sieti.
Pravidelne sa zúčastňuje podujatia Pride a svojim fanúšikom to sprostredkováva “storkami“ na sociálnych sieťach. Sledovateľom odporúča cestovať, pretože to ovplyvňuje mentalitu ľudí. „Skrz moje cesty chcem ľudí navádzať, aby tolerovali ostatných ľudí, aby si z ciest nosili viac ako len magnetku, aby si nosili toleranciu,“ hovorí influencer.
Verbálne či fyzické útoky pre svoju orientáciu doposiaľ nezažil a na Slovensku sa cíti bezpečne. Uvedomuje si však, že je to aj tým, že žije v Bratislave a stretáva sa s ľuďmi, ktorí sa k nemu správajú dobre. Rovnako to vníma aj na sociálnych sieťach.
„Ja naozaj žijem v nejakej bratislavskej a sociálnej internetovej bubline, kde ma sledujú ľudia, ktorí ma majú radi,“ priznáva.
Ako sa vám žilo na Slovensku pred teroristickým útokom v októbri 2022 na Zámockej? Cítili ste sa ako homosexuál bezpečne?
Tým, že mám veľa sledovateľov na sociálnych sieťach, väčšinou sú to ľudia, ktorí radi cestujú. Je dokázané, že cestovanie naozaj ovplyvňuje aj mentalitu ľudí, pokiaľ, samozrejme, nejdú niekam do rezortu v Egypte. Ja som sa cez tieto sociálne siete vždy stretával s veľmi tolerantným ľuďmi.
A preto aj keď som potom narazil na internete na článok nejakého denníka a čítal si tie komentáre, nechcel som veriť tomu, že kto to píše. Toto sa mne nestáva, mne ľudia píšu pekné veci. A potom som si to nejak rozanalyzoval a pochopil, že ja naozaj žijem v nejakej bratislavskej a sociálnej internetovej bubline, kde ma sledujú ľudia, ktorí ma majú radi. Čiže áno, cítil som sa bezpečne.
Ak by ste mali zhodnotiť, zmenila sa po tragickej udalosti na Zámockej intenzita alebo frekvencia útokov (verbálnych či fyzických) voči vám alebo vašim známym?
Myslím si, že po tých útokoch to bolo trošku vyhrotené, čo sa týka propagácie LGBT+ komunity, lebo to bolo naozaj všade a viem si predstaviť, že niektorým ľuďom to liezlo už nervy. V tej dobe by som trošku ubral od intenzity, aj keď, samozrejme, bolo to dôležité, ale komunikoval by som to možno trošku jemnejšie.
Čo sa týka tých útokov, tak myslím, že sa nezmenilo nič. V rámci môjho profilu aj môjho okolia mi to príde také, ako vždy. Ja sám som sa nikdy nestal terčom útoku. Pripisujem to tomu, že som sa narodil v Bratislave, žijem v Bratislave. Všeobecne je Bratislava asi tolerantnejšie mesto Slovenska.
Aké boli vaše prvé pocity a dojmy bezprostredne po tom, ako ste zistili, čo sa stalo?
Nechcel som tomu veriť. Ja som to nespracoval v podstate doteraz. Celý ten mesiac potom bol naozaj ťažký pre mňa aj pre všetkých mojich kamarátov a známych v okolí. Bol to naozaj veľmi temný mesiac. Cítil som sa veľmi zle. Bol som vtedy odcestovaný v zahraničí. Sledoval som to, bol som nonstop na mobile a v kontakte so všetkými. Bolo to naozaj ťažké obdobie.
Na druhej strane som videl aj pozitívum v tom, že vzniklo veľa aktivít na podporu LGBT+ komunity, registrovaných partnerstiev a že sa to pomaly dostávalo aj do parlamentu, aby sa tým ľudia zaoberali aj tam.
Myslel som si, že, bohužiaľ, tento teroristický útok bude v prospech celej LGBT+ komunity a že sa konečne aj v parlamente zobudia a povedia si, že to nie je v poriadku a ideme to riešiť. Potom ale prišlo veľmi veľké prekvapenie, sklamanie a trpkosť z toho, že to jednoducho zamietli pod koberec.
Aké konkrétne očakávania ste mali?
Myslel som si, že tento teroristický útok v pozitívnom smere pomôže právam LGBT+ ľudí na Slovensku, ale potom som dostal tvrdú facku.
Máte pocit, že tento útok aspoň viedol k zvýšenej informovanosti a podpore práv LGBT+ ľudí a bezpečnosti v krajine?
Určite tento útok viedol zvýšenej informovanosti a podpore LGBT+ komunity a ich práv v krajine. K bezpečnosti určite nie. Práveže si myslím, že to vyhrotilo ešte viac ľudí, ktorí nie sú stotožnení s LGBT+ komunitou a myslím, že ich to viac vyburcovalo v tom zmysle slova, že to bolo veľmi medializované.
Osobne sa cítim síce bezpečne, ale stále je tam vzadu nejaký výkričník, že žijeme v krajine, kde sa stalo niečo takéto.
Aké ste po útoku dostávali reakcie z vášho okolia, priateľov a rodiny?
Reakcie ktoré prichádzali, boli veľmi pozitívne a dobré. Nechcel som strhávať pozornosť na seba, lebo predsa len, nebol som zavraždený, takže som nechcel hrať nejakú obeť na internetoch.
Skôr som iba sledoval, čo sa deje. Volala mi Kristína Tormová aj Fero Joke. Všetci sme spolu telefonovali a veľmi sme sa zomkli.
Ako vidíte svoju budúcnosť a budúcnosť komunity na Slovensku? Myslíte si, že sa po voľbách situácia zmení?
Myslel som si, že tieto voľby prinesú niečo pozitívne. Aktuálne viem, že najbližšie štyri roky sa všetky tieto témy nikam neposunú. Možno tak maximálne pár krokov dozadu. Ja sa neplánujem zo Slovenska odsťahovať, ale môže sa to stať.
Často počúvam vo svojom okolí ľudí, páry, mojich kamarátov, ktorí si povedia, či to tu nezabalíme, či nejdeme niekam inam. Párkrát som už tiež mal takú chuť hodiť flintu do žita a vykašľať sa na to. Myslím si ale, že nemôžeme utekať, to nie je úplne správne.
Využívate svoj influencerský vplyv na podporu LGBT+ komunity? Ak áno, ako naň reagujú vaši followeri?
Svoj vplyv využívam aj na podporu komunity, ale v obmedzenej miere, keďže môj profil sa venuje hlavne cestovaniu. Nejde o všeobecný profil, ale skrz moje cesty chcem ľudí navádzať, aby tolerovali ostatných ľudí, aby si z ciest nosili viac ako len magnetku, aby si nosili toleranciu.
Vždy, keď je v Bratislave Pride, tak mám k tomu nejaké „storky“. Veľmi vysoký počet mojich sledovateľov, moja bublina na to reaguje veľmi pozitívne a podporne. Ale tam treba zdôrazniť, že je to bublina. Akonáhle sa tieto príspevky dostanú mimo, tak, bohužiaľ, to nie až také ružové.
Plánujete v tom pokračovať a ďalej podporovať boj za práva a bezpečnosť komunity?
Tým, že ten dosah, ktorý mám na internete je dosť veľký, sa snažím občas využívať na podporu LGBT+ komunity. Ako som napríklad spomenul tie storky z Pride. Nechcem byť ale jediný, ktorý to robí. Poznám veľa iných známych osobností, ktoré tiež patria do tejto komunity a verejne o tom nehovoria a tiež majú veľmi pekné dosahy.
Nemôžem za nich hovoriť, ale myslím si, že by bolo pekné, kebyže svoj dosah využijú a nespoliehajú sa len na nás. Ale chápem, že každý je z iného prostredia a má svoje osobné dôvody. Je podľa mňa veľmi pokrytecké od niekoho očakávať, aby teraz urobil coming-out a začal šíriť osvetu. Na druhej strane by to veľmi pomohlo.
Ak by ste mohli komunikovať jednu hlavnú myšlienku alebo posolstvo po útoku, čo by to bolo?
Nevzdávať sa.
