Pred dvomi rokmi spustilo Rusko plnú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Ide o najhorší vojenský konflikt od konca druhej svetovej vojny. Podľa odhadov si vyžiadal státisíce mŕtvych alebo zranených ukrajinských aj ruských vojakov. Vo vysielaní Rádiožurnálu Rádia Slovensko zhrnula najdôležitejšie informácie o konflikte redaktorka Soňa Weissová.
OSN odhaduje, že vojna má na svedomí 30-tisíc civilných obetí. Skutočné čísla sú podľa pozorovateľov oveľa vyššie. Z Ukrajiny odišlo takmer 6,5 milióna ľudí, a ďalšie štyri milióny sa presťahovali na iné miesto v rámci svojej krajiny.
“Rozhodol som sa vykonať špeciálnu vojenskú operáciu,” takto oznámil plnú inváziu ruský prezident Vladimir Putin krátko po štvrtej hodine ráno. O pár minút neskôr začala Moskva sériu raketových útokov blízko Kyjeva a pred svitaním sa ozývali výbuchy naprieč celou krajinou.
Ukrajincom sa prihovoril prezident Volodymyr Zelenskyj. Vyhlásil stanné právo a upokojoval občanov: “Nepanikárte, sme silní, pripravení na všetko, premôžeme všetkých, pretože sme Ukrajina, sláva Ukrajine.”
Putin čakal rýchlu vojnu
Vladimir Putin si podľa analytikov myslel, že to bude rýchla vojna, padne hlavné mesto a dosadí prokremeľskú vládu. Nič z toho sa nestalo.
Rusi sa poriadne do Kyjeva ani nedostali a v okolitých dedinách zanechali za sebou spúšť. Napríklad v meste Buča zostalo po masakri viac ako 400 tiel. Rusko sa následne zameralo na východ Ukrajiny. Severodoneck, Mariupol a ďalšie mestá skončili po týždňoch či mesiacoch bojov v ruinách.
Západ začal dodávať Kyjevu zbrane a obranné systémy a po roku vojny bol ukrajinský prezident optimistický. Ako povedal, rok 2023 bude rokom oslobodenia ukrajinského územia a ľudí od ruskej okupácie. Tieto odhady mu nevyšli, experti pripomínajú neúspech ukrajinskej protiofenzívy z leta.
Rusi pokračujú v operáciách, padlo mesto Bachmut a najnovšie sa ukrajinská armáda stiahla z Avdijivky. Na východe krajiny sa bojuje o každý meter, na zvyšok územia ruské sily pravidelne útočia zo vzduchu.
Podľa analytika think tanku Atlantická rada Petra Dickinsona je najväčšou výzvou Ukrajincov udržať to územie, ktoré majú pod kontrolou a nestratiť ďalšie. Ako povedal pre Slovenský rozhlas, Ukrajine chýbajú zbrane, čaká najmä na ďalší balík pomoci zo strany Spojených štátov.
Americký senát 61-miliardovú vojenskú pomoc schválil, no nie je isté, ako dopadne hlasovanie v Snemovni reprezentantov, v ktorej má väčšinu Republikánska strana.
