Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange sa ani v stredu (21. 2.) nezúčastnil na vypočutí na londýnskom vrchnom súde, podľa príspevku WikiLeaks na sieti X má vážne zdravotné ťažkosti.
Druhý a posledný deň procesu sa Assangeovi advokáti snažili presvedčiť dvojicu sudcov, že rozhodnutie o vydaní ich klienta na stíhanie v Spojených štátoch si zaslúži ďalšie preskúmanie.
Zástupcovia americkej vlády argumentujú, že USA by mali Assangea stíhať za špionáž a že jeho obvinenie nie je politicky motivované, ale založené na dôkazoch a vláde práva.
Päťdesiatdvaročný Austrálčan čelí v USA 18 obvineniam, z toho 17 je za špionáž. Podľa amerického zástupcu Assange „ohrozil strategické národné bezpečnostné záujmy USA“ a vystavil riziku jednotlivca, ktorých mená figurujú v uniknutých dokumentoch a na videách, píše agentúra Reuters.
Server WikiLeaks s Assangom na čele zverejnil milióny dokumentov, vrátane utajovaných správ súvisiacich s vojnou, špionážou a korupciou. V roku 2010 sa napríklad na WikiLeaks objavilo video vyhotovené z amerického vojenského vrtuľníka, ktoré zachytávalo zabíjanie civilistov v Bagdade.
O niekoľko rokov neskôr server informoval o amerických odpočúvaniach francúzskych prezidentov Jacquesa Chiraka, Nicolasa Sarkozyho a Françoisa Hollanda. V roku 2017 zverejnil tisíce dokumentov o praktikách americkej kybernetickej špionáže.
Assange má podporovateľov
Stíhaný vydavateľ, aktivista a programátor má množstvo podporovateľov, ktorí protestovali pred budovou londýnskeho súdu. V utorok (20. 2.) sa za Assangea postavili desiatky europoslancov alebo nemeckých poslancov, predovšetkým z liberálnejšie a ľavicovo orientovaných politických strán.
Odvolávali sa na slobodu médií a upozorňovali na potenciálne problematické okolnosti Assangeovho uväznenia v USA, ktoré by podľa nich u neho mohli vyvolať samovražedné sklony.
Na jeho „návrat domov“ vyzval v stredu austrálsky premiér Anthony Albanese. Svoj apel podľa stanice Al-Džazíra urobil v rozhovoroch na „najvyšších úrovniach“ s britskými aj americkými zástupcami. „Svoj postoj som vyjadril veľmi jasne, ako verejne, tak medzi štyrmi očami. Čoho je veľa, toho je príliš. Je načase, aby sa vrátil domov, „uviedol austrálsky premiér.
Assangeovi v USA hrozí väzenie až na 175 rokov. Americká vláda podľa BBC hovorí o nižšom potenciálnom treste odňatia slobody, a to medzi štyrmi a šiestimi rokmi.
Americkí právnici spochybňujú argument Assangeových zástancov o slobode investigatívnych médií. Obvinený podľa nich „ďaleko prekročil“ hranice žurnalistiky.
„Assange nebol len niekým, kto otvoril internetovú schránku, kde mohli ľudia zdieľať utajované skutočnosti. Podstatou obvinení proti nemu je, že vyzýval na krádež a hackovanie v prospech WikiLeaks,“ cituje Al-Džazíra americkú právničku Clair Dobbinovú.
Vyjadrila sa aj jeho manželka
Pred londýnskym vrchným súdom medzitým k zhromaždeným protestujúcim prehovorila Assangeova žena Stella, ktorá americké tvrdenia označila za „úbohé“. „Musia priznať, že kriminalizujú novinárčinu. Kriminalizujú pravdu, sú to klamári, zločinci, ktorí perzekvujú novinárov, ktorý ich odhalil,“ vyhlásila Assangeová.
„Stíhanie žalobcu je možno bezprecedentné, ale to, čo urobil, bolo bezprecedentné,“ uviedla Dobbinová. Assange podľa nej „nevyberavo a vedome zverejnil mená osôb, ktoré pôsobili ako zdroje informácií pre USA“, povedala.
Zverejnenie podľa nej mohlo spôsobiť vážnu ujmu osobám, ktoré „žijú vo vojnových zónach alebo v represívnych režimoch“. Podľa Assangeovho právnika Marka Summersa však „neexistuje žiadny dôkaz, že k niečomu takému došlo“.
Assangeovi právnici v pondelok tiež tvrdili, že americký prezident Donald Trump si vyžiadal „podrobné možnosti“, ako ho zabiť. Odvolávali sa na údajný plán USA uniesť alebo zavraždiť Assangea v čase, keď bol na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, o ktorom v roku 2021 informoval server Yahoo News.
Podľa Dobbinovej ale vtedajšie plány USA na to, ako bude s Assangom zaobchádzané, „úplne spochybňujú tento návrh, že by sa mu mohlo niečo stať“.
Sudkyňa Victoria Sharpová na konci vypočutia uviedla, že súd rozhodne k „neskorším dátumom“. Podľa agentúry AP by sudcovia mohli verdikt zvažovať niekoľko týždňov. Terajšie vypočutie je pre neho poslednou nádejou, že pred britskými súdmi zabráni extradícii. Ak neuspeje, mohol by jeho vydanie zastaviť už len Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
