Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sa vo štvrtok (22. 4.) v Moskve stretol so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Lukašenkovi odporcovia sa podľa agentúr AP a Reuters obávajú, že by mohol vymeniť časť národnej suverenity svojej krajiny za ruskú podporu.
Lukašenko sa cez víkend zmienil o údajnom zmarenom pokuse o puč a vyvolal špekulácie o význame moskovských rozhovorov slovami, že sa chystá na jedno z najzásadnejších rozhodnutí počas svojej vlády, ktorá trvá už takmer 27 rokov. Vyvolal tým obavy opozície, že by mohol súhlasiť so zriadením ruskej vojenskej základne v Bielorusku, alebo že národnú menu vystrieda rubeľ.
„Musíme pochopiť, že suverenita Bieloruska je dnes ohrozená,“ povedal Reuters opozičný politik Pavel Latuška. „My Bielorusi sa nikdy nevzdáme suverenity a nezávislosti našej krajiny. Akékoľvek rozhodnutia, ktoré to ohrozujú, nebudú právoplatné a budú prehodnotené,“ povedala AP opozičná líderka Sviatlana Cichanovská.
Podpora Kremľa pomohla Lukašenkovi prekonať mesiace masových protestov po prezidentských voľbách z vlaňajšieho augusta, ktoré boli podľa opozície sfalšované v Lukašenkov prospech.
Putin pri privítaní Lukašenka podľa agentúry Interfax ocenil, že zladená je nielen spolupráca vlád oboch krajín a prezidentských kancelárií, ale ukazuje sa, že aj špeciálnych služieb.
Ruská bezpečnostná služba FSB v sobotu (17. 4.) oznámila, že v Rusku zadržala dvoch bieloruských občanov pre pokus o puč a atentát na Lukašenka. Bielorusko obvinilo štyroch ľudí zo sprisahania s cieľom prevziať moc v krajine.
Lukašenko tvrdí, že ho chceli zavraždiť, uniesť členov jeho rodiny a vypnúť elektrickú sústavu v krajine. Ukázal pritom prstom na americké spravodajské služby, no bez poskytnutia dôkazov. Cichanovská odmietla tvrdenia o údajnom prevrate ako „provokáciu ruských a bieloruských špeciálnych služieb.“
Lukašenko na začiatku štvrtkového stretnutia uviedol, že Rusko a Bielorusko musia „určiť hranice, ktoré by nemal nikto prekročiť“.
AP pripomenula, že Lukašenko opakovane odolával pokusom Moskvy podmaniť si Bielorusko. Autoritársky bieloruský líder, ktorý je pri moci od roku 1994, sľúbil, že nevzdá nezávislosť dosiahnutú po rozpade Sovietskeho zväzu a doteraz odolal tlaku Moskvy na zriadenie vojenskej základne v Bielorusku. Lukašenkova pozícia ale počas masívnych protestov oslabla a pod tlakom Západu sa sám priblížil k Rusku. „Muž, ktorý sa po celé desaťročia vydával za garanta suverenity, sa stal priamym ohrozením suverenity,“ vyhlásila Cichanovská.
