Európska únia (EÚ) v pondelok (11. 4.) oznámila, že už diskutuje o šiestom balíku sankcií proti Rusku. Od 24. februára, teda dňa, kedy Rusko zaútočilo na Ukrajinu, prijala už päť sankčných balíkov. Tie uvalila nielen na ruských zákonodarcov či oligarchov. Dotkli sa aj obchodovania s komoditami z krajiny – napríklad uhlím.
Rusku tiež v rámci sankcií uzavrela svoj vzdušný priestor a odrezala ho od medzinárodného platobného systému SWIFT.
Prvý balík prišiel okamžite
Lídri krajín EÚ sa na samite hneď 24. februára zhodli na zavedení dovtedy najtvrdších sankcií proti Rusku. Na sankčný zoznam, ktorý sa postupne rozširoval po ruskej anexii Krymu z roku 2014, pribudlo viac ako 300 poslancov Štátnej dumy (dolnej komory ruského parlamentu).
Išlo o tých, ktorí navrhli uznanie nezávislosti separatistických území na východe Ukrajiny (Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika). Sankcie nanovo postihli 27 politikov, armádnych činiteľov, biznismenov či oligarchov. Medzi nimi napríklad aj ministra obrany Sergeja Šojgua.
„Európska rada je pevne presvedčená, že použitie sily a nátlaku s cieľom zmeniť hranice nepatrí do 21. storočia,“ zhodli sa v tom čase lídri všetkých štátov Únie.
Viac než dve tretiny bankového trhu
Druhý balík sankcií proti Rusku schválili štáty EÚ o deň neskôr (25. 2.). Obmedzili prístup Ruska ku kapitálu a smerovali na energetiku, dopravu či obchod. Zasiahli tiež 70 % ruského bankového trhu.
Okrem iného znemožnili ruskej elite ukladať peniaze v Európe, zakázali dodávky najdôležitejších súčiastok ruským rafinériám či obmedziť prístup Ruska ku kľúčovým technológiám.
Popri obmedzení významných sektorov ruskej ekonomiky druhý balík sankcií tiež zmrazil majetok ruského prezidenta Vladimira Putina a tamojšieho ministra zahraničia Sergeja Lavrova.
„Putin sa pokúša podrobiť si priateľskú európsku krajinu. A snaží sa prekresliť mapu Európy silou. Nesmie v tom uspieť, a neuspeje,“ vyhlásila v tom čase šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Sankcie aj proti Bielorusku
Tretí balík sankcií schválila EÚ 27. februára a uplatňovať ho začala od 2. marca. Jeho súčasťou bolo okrem iného uzavretie vzdušného priestoru Únie pre ruské lietadlá. Rusko v reakcii zakázalo vstup do svojho vzdušného priestoru leteckým spoločnostiam z 36 krajín.
EÚ tiež vyradila zo systému SWIFT sedem ruských bánk, zakázala predávať do Ruska eurá či akokoľvek sa podieľať na projektoch spojených s Ruským fondom priamych investícií (RDIF). Platiť začal aj zákaz šírenia televízie RT a webu Sputnik, a to pre ich dezinformačný obsah.
Štáty EÚ sa 2. marca tiež zhodli na sankciách proti Bielorusku za jeho podiel na ruskej invázii na Ukrajinu. Postihy tiež obmedzili bieloruský export, ktorý už zasiahli skoršie sankcie Únie proti režimu autoritárskeho vládcu Alexandra Lukašenka.
Opatrenia sa dotkli 70 % celého bieloruského vývozu do EÚ. Na sankčný zoznam pribudlo 22 armádnych veliteľov či ďalších ľudí podieľajúcich sa na ruskej invázii na Ukrajinu.
EÚ sa potom 9. marca zhodla na uvalení ďalších sankcií. Na zozname sa nanovo objavili mená 160 ruských politikov a oligarchov vrátane šéfa leteckej spoločnosti Aeroflot, zaťa ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova alebo miliardárov podnikajúcich v hutníctve, poľnohospodárstve, telekomunikáciách či farmaceutickom priemysle.
Opatrenia sa tak po niekoľkých predchádzajúcich vlnách sankcií vzťahovali už na 862 ruských činiteľov a 53 subjektov. EÚ sa tiež zhodla na zákaze vývozu námorných navigačných a komunikačných systémov do Ruska. Dvadsaťsedmička tiež zmrazila platobný styk s bieloruskou centrálnou bankou a vylúčila zo systému SWIFT tri veľké bieloruské banky.
Autá aj energetika
Štvrtý balík sankcií proti Rusku vstúpil do platnosti 15. marca. Sankcie zasiahli jedného z najznámejších ruských miliardárov – Romana Abramoviča a desiatku ďalších oligarchov napojených na Putina. Krajiny EÚ tiež zakázali vývoz luxusného tovaru vrátane áut či akékoľvek investície do ruskej energetiky.
EÚ stanovila pre každú skupinu rôzny prah, po prekročení ktorého sa vec považuje za luxusnú. Kým napríklad pri alkohole je to 300 eur, pri autách 50 000 eur. Do Európy sa po novom nesmie dovážať ruská oceľ či železo.
Dvadsaťsedmička tiež zakázala akékoľvek transakcie s niektorými ruskými štátnymi podnikmi alebo poskytovanie ratingových služieb všetkým ruským subjektom.
Potrestala aj deväť zbrojárskych firiem dodávajúcich zbrane a ďalšie vojenské vybavenie, ktoré používa ruská armáda na agresiu proti susednej krajine.
Dosiaľ posledný balík sankcií proti Rusku
EÚ 8. apríla schválila zatiaľ posledný – piaty balík sankcií proti Rusku. Na jeho základe od augusta úplne zakáže dovoz ruského uhlia, ktoré pre režim Putina predstavuje príjem štyroch miliárd eur ročne.
Na sankčný zoznam pribudlo 217 ruských činiteľov a oligarchov a 18 subjektov. Sú medzi nimi aj dve dcéry Putina či niekoľko oligarchov blízkych Kremľu. Figuruje medzi nimi napríklad Oleg Deripaska, ktorý má podiely vo veľkých energetických či stavebných firmách vrátane spoločnosti Strabag.
Zmrazenie majetku aj zákaz ciest do EÚ sa týka aj stavebného magnáta Arkadija Rotenberga či šéfa najväčšej ruskej banky Sberbank Germana Grefa. Na sankčnom zozname sú aj predstavitelia samozvaných republík na východe Ukrajiny.
EÚ tiež výrazne obmedzí možnosti dovozu tovaru ruskou lodnou či cestnou dopravou. Okrem toho úplne zmrazí styky so štvoricou ruských bánk vrátane druhého najväčšieho bankového domu VTB.
