Na hlavný obsah

Sexuálny život škorpiónov trpiacich zápchou či ľudské srdcia bijúce ako jedno. Rozdali Ig Nobelove ceny

Ide o americké ocenenie parodujúce Nobelove ceny.

Sexuálny život škorpiónov trpiacich zápchou či ľudské srdcia bijúce ako jedno. Rozdali Ig Nobelove ceny
Ilustračná snímka - škorpión. Foto: TASR

Sexuálny život škorpiónov trpiacich zápchou, roztomilá kačica s vrodeným zmyslom pre fyziku či gumený los v životnej veľkosti. Toto nemá na prvý pohľad nič spoločné. Od štvrtkového (15. 9.) večera ich ale spája minimálne jedna vec. Inšpirovali vedecké výskumy, ktoré ich autorom vyniesli humornú „antinobelovku“ známu ako Ig Nobelova cena.

Ako informovala agentúra AP, ceremoniál sa už tretí rok po sebe konal len prostredníctvom online prenosu. Odovzdávanie Ig Nobelových cien organizuje každoročne redakcia vedeckého humoristického časopisu Annals of Improbable Research (Anály nepravdepodobného výskumu) zhruba mesiac pred vyhlasovaním skutočných Nobelových cien.

Laureáti v desiatich kategóriách získavajú trofej – a k nej prakticky bezcennú bankovku v hodnote desiatich biliónov zimbabwianskych dolárov. A kto tento rok mohol sláviť úspech?

Hľadanie pravej lásky

Vlastný milostný život vyniesol českej vedkyni Eliške Procházkovej a jej kolegom z univerzity v holandskom Leidene Ig Nobelovu cenu za kardiológiu. Na zoznamovacích aplikáciách bez problémov našla svoj zdanlivo dokonalý náprotivok. Často však zistila, že pri osobnom stretnutí medzi ňou a „tým pravým“ nepreskočila žiadna iskra.

Preto sa rozhodla skúmať fyziologické reakcie ľudí, ktorým dohovorila rande naslepo. Zistila, že srdcové frekvencie tých, ktorí sa navzájom priťahujú, sa synchronizujú. Zdá sa teda, že na starom klišé „dve srdcia tlčúce v jednom rytme“ predsa len bude niečo pravdy.

O cenu za fyziku sa podelil Frank Fish, profesor biológie z univerzity v pensylvánskom West Chesteri, a škótski vedci, ktorí spoločne študovali roztomilé, hebké kačiatka. Fish zistil, že keď kačiatka nasledujú v jednom rade svoju matku, robia to preto, aby ušetrili vlastnú energiu.

Matka ich za sebou „ťahá“ v rovnakom vzduchovom vaku, aký využívajú napríklad cyklisti za vozidlom. A vedci zo Strathclydeskej univerzity v meste Glasgow k tomu doplnili zistenie, že vo vode kačiatka surfujú na vlne vytvorenej matkou.

Solimary Garcíová-Hernándezová a Glauco Machado z univerzity v brazílskom São Paule získali Ig Nobelovu cenu za biológiu za doslova prelomovú štúdiu, či zápcha ničí sexuálny život škorpiónov.

Ak škorpióna ohrozuje predátor, môže oddeliť časť svojho tela, aby mu unikol; tento jav sa nazýva autotómia. Keď však týmto spôsobom príde škorpión o chvost, stratí tiež poslednú časť tráviaceho traktu, čo vedie k zápche – a nakoniec k smrti. Navyše, pre škorpióna strata časti chvosta znamená dlhodobé zníženie pohyblivosti, čo môže u samcov zhoršiť šance pri hľadaní partnerky.

A ďalší laureáti? Cenu za bezpečnostné inžinierstvo získal Magnus Gers za zhotovenie figuríny losa na testovanie následkov automobilových havárií, ku ktorým sa pripletie los.

Spoločnú cenu za literatúru získali americkí vedci Francis Mollica a Edward Gibson. A to za výskum s cieľom zistiť, prečo sú právne dokumenty také zložité a ťažko pochopiteľné.

Ig Nobelovu cenu za dejiny umenia získali Peter de Smet a Nicholas Hellmuth za svoju štúdiu výrečne nazvanú „Multidisciplinárny prístup k rituálnym scénam podávania klystíru na dávnej mayskej keramike“.

Zmrzlina pre pacientov s rakovinou

Skupina poľských vedcov si odniesla cenu za lekárstvo. Podarilo sa im praktickým experimentom preukázať, ako zmrzlina dokáže zmierniť nepríjemné vedľajšie účinky chemoterapie u pacientov liečiacich sa s rakovinou. Laicky povedané – pacienti, ktorí si dopriali zmrzlinu, trpeli menej zápalmi ústnej sliznice a ďalšími nepríjemnými javmi.

Cena za inžinierstvo putuje tento rok do Japonska. Skúmali, aký prstoklad je najúčinnejší pri pokuse otočiť kľučkou na dverách v tvare gule.

Cenu za ekonómiu získali Alessandro Pluchino, Alessio Emanuele Biondo a Andrea Rapisard. Za to, že matematicky vysvetlili, prečo úspech najčastejšie nečaká tých najnadanejších, ale tých najšťastnejších alebo tých, čo majú najväčšie šťastie.

A nakoniec cena za mier, ktorú tento rok získal početný kolektív vedcov za vývoj algoritmu, ktorý pomáha ľuďom šíriacim klebety rozhodnúť sa, kedy hovoriť pravdu a kedy klamať. Klebety zvyčajne považujeme za negatívny faktor v sociálnych interakciách.

Autori tohto výskumu z roku 2021 považujú prax – ktorú definujú ako „zdieľanie informácií o neprítomných ostatných s jedným alebo viacerými príjemcami“ – za životaschopnú stratégiu na podporu a udržanie spolupráce. A to najmä v situáciách, keď existujú protichodné záujmy s členmi skupiny alebo mimo nej alebo s cudzími ľuďmi.

Tieto informácie môžu byť pozitívne, negatívne alebo neutrálne, ale mali by byť úprimné. Nečestné ohováranie na nízkej úrovni je relatívne neškodné. Ak je však ohováranie nečestné – teda ohovárač klame – na dostatočne vysokej úrovni, systém sa rozpadne a životne dôležitá sociálna spolupráca sa nemôže rozvíjať.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet