Na hlavný obsah

Ak aj prezidentka povzbudila ženy k politickej participácii, demotivovalo ich správanie niektorých politikov, tvrdia politológovia

Jej rozhodnutie však nevnímajú ako útek či zbabelosť.

Ak aj prezidentka povzbudila ženy k politickej participácii, demotivovalo ich správanie niektorých politikov, tvrdia politológovia
Uprostred prezidentka Zuzana Čaputová počas prijatia zdravotných sestier v Prezidentskom paláci. Foto: TASR/Pavol Zachar

Prezidentka Zuzana Čaputová, ako prvá žena v prezidentskom úrade, Slovenky presvedčila, že politika už nie je pre ženy tabu, tvrdí politologička Darina Malová z katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave. Aj podľa politológa Petra Spáča z Masarykovej univerzity v Brne mohla povzbudiť viacero žien v politickej participácii. „Nemusí ísť nutne o vrcholovú politiku. Môže to byť aj lokálna politika či angažovanie sa v mimovládnom sektore,“ dodal.

Obaja sa však zhodujú na tom, že ženy zároveň demotivovala intenzita nenávistných výrokov na adresu prezidentky a jej rodiny. „Práve dôsledky polarizácie a osobné útoky na prezidentku a jej rodinu ukázali aj druhú, temnú stránku slovenskej politiky. Nielen stratu súkromia, ale aj stratu bezpečnosti,“ dodala Malová.

Jej rozhodnutie nevnímajú ako útek či zbabelosť. „Je to pochopiteľná reakcia na tlak a každodenné útoky zo strany konkrétnych politikov, ktorých intenzita už dávno presiahla hranice normálnej politiky a slušnej spoločnosti,“ dodal Spáč.

Lídri politických strán chcú počkať do volieb

Preto politológovia neočakávajú v krátkej dobe viac ženských kandidátok v boji o prezidentské kreslo. Viacerí možní kandidáti sa zatiaľ nevyjadrili, či sa budú v najbližších prezidentských voľbách uchádzať o tento post. Svoju kandidatúru zvažujú zatiaľ iba bývalí ministri zahraničných vecí Ivan Korčok a Ján Kubiš.

Medzi často skloňovanými menami je aj Róbert Mistrík. Ten chce s rozhodnutím počkať do parlamentných volieb. Podľa Petra Spáča je to predvídateľný krok, ku ktorému sa uchýlia viacerí predsedovia politických strán.

„Viacerí lídri majú v parlamentných voľbách ambície na celkové víťazstvo. Ak by sa teda niektorý z lídrov o post hlavy štátu nakoniec uchádzal, očakávam, že toto rozhodnutie spraví až po 30. septembri a výhradne v prípade, ak nezíska premiérsky post,“ skonštatoval.

Podľa Malovej by sa naopak o post prezidenta mohol uchádzať aj kandidát, ktorého strana by po parlamentných voľbách dokázala zostaviť vládu bez koaličných partnerov.

„Jedine v prípade, že by ich politická strana mala zaručenú podobnú výhru ako Smer-SD v roku 2012 a dokázala zostaviť vládu bez koaličných partnerov, tak by moc prezidenta bola znásobená mocou politickej strany,“ dodala s tým, že takýto prípad je aktuálne málo pravdepodobný.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko