Domáce násilie a násilie páchané na ženách je diskreditačným faktorom, a to najmä pre vysokopostavených politikov, povedala politologička Darina Malová z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave.
„Mať na čele tak významného štátneho postu, ako je predseda parlamentu, je naozaj neprijateľné,“ dodala. Reagovala tak na utorkovú (20.6.) tlačovú besedu Borisa Kollára (Sme rodina), na ktorej priznal, že svojej bývalej partnerke Barbore Richterovej dal „pár faciek“.
Viaceré strany vyzývajú Kollára na odstúpenie z postu predsedu parlamentu. Členky strany Demokrati žiadajú aj jeho úplné stiahnutie sa z politiky. Podľa politologičky je však nerealistické, že by odstúpil, aj napriek tomu, že by mal. „Celý incident nie je potvrdený zápisom z polície. Je to tvrdenie proti tvrdeniu. Všetky výzvy na odstúpenie môže veľmi ľahko zmietnuť zo stola,“ dodala Malová. Výzvy na Kollárovo odstúpenie sú podľa nej oprávnené.
Podľa politológa Petra Spáča z Masarykovej univerzity v Brne by však Boris Kollár mal odstúpiť nie preto, lebo ho o to žiadajú ostatné politické strany, ale preto, že je to v záujme elementárnej politickej kultúry. „Svojím spôsobom je to tiež aj v jeho vlastnom záujme. Čím dlhšie je daná kauza otvorená a medializuje sa, tým horšie pre neho ako pre politika a straníckeho lídra,“ vysvetlil Spáč.
Dôležitá bude krízová komunikácia
Pre hnutie Sme rodina môže byť osobná kauza jej predsedu devastačná, dodal Spáč. A to najmä vzhľadom na to, že sa pohybuje blízko päťpercentnej hranice potrebnej na vstup do parlamentu. Udržanie hnutia nad touto hranicou bude závisieť od efektívnej krízovej komunikácie, ku ktorej bude musieť pristúpiť.
Hnutie nedávno spustilo predvolebnú kampaň, v ktorej si zvolilo motto „normálnosti“. Podľa Spáča aktuálna kauza mimoriadne vážne do prebiehajúcej kampane zasiala. Boris Kollár totiž svojimi vyjadreniami normalizuje násilie páchané na ženách.
Voliči Sme rodina si zvykli a akceptovali, že sa osobný život Borisa Kollára vymykal bežnému priemeru a tiež profilu konzervatívneho politika. „Aktuálna kauza však do tejto krehkej a voličmi tolerovanej rovnováhy vnáša prisilné napätie. Dovolím si povedať, že téma ‚normálnosti‘ sa stáva pre kampaň hnutia toxickou,“ dodal Spáč.
Aj sociologička Barbora Holubová predpokladá, že pre časť ženského elektorátu Sme rodina bude priznanie k násiliu na žene červenou čiarou a hnutie už voliť nebudú.
Podľa politologičky Malovej nie je jednoduché odhadnúť, či kauza ovplyvní podporu Kollárovho hnutia v septembrových voľbách. Práve anti-kampaň pred voľbami má byť podľa Borisa Kollára motívom konania jeho expriateľky Richterovej.
„Stále máme na Slovensku protagonistov tradičných hodnôt, ktorí veria tomu, že ‚keď udrieš ženu, akoby si rolu pohnojil‘,“ citovala slovenské príslovie. Práve takéto „ľudové múdrosti“ podľa Malovej presadzujú tradičnú patriarchálnu rolu muža. V nej je žena na úrovni mužovho majetku a násilie sa pripúšťa. „Dokonca sa ním aj chvália,“ dodala s tým, že takýto, najmä straší muži, môžu s Borisom Kollárom sympatizovať.
Medzi voličmi hnutia Sme rodina podľa sociologičky Holubovej zostanú pravdepodobne tie a tí, ktorí násilie na ženách za nejakých okolností akceptujú. „Podľa výskumov je takýchto ľudí v populácii okolo 20 percent,“ priblížila.
