Väčšina padlých mobilizovaných Rusov nebola na fronte na Ukrajine ani päť mesiacov, uviedol investigatívny portál Važnyje istoria. Ten preskúmal informácie o 3-tisíc zosnulých Rusoch povolaných do zbrane na základe mobilizačného zákona z vlaňajšieho septembra, o smrti ktorých sa informovalo v otvorených zdrojoch.
Portál poznamenal, že údaj 3-tisíc mŕtvych nezodpovedá skutočnému počtu obetí v radoch mobilizovaných, ktorý bude zrejme vyšší. Rusko o počte padlých vojakov už mnoho mesiacov neinformovalo. Spolu ruská armáda podľa tvrdenia Moskvy povolala do zbrane asi 300-tisíc ľudí.
Medzi mŕtvymi je 23-ročný Vadim Bulatov z ruskej Čeljabinskej oblasti, ktorý zomrel 8. októbra, deväť dní po tom, ako ho povolali do zbrane. Predtým zavolal rodine, aby jej povedal, že jeho jednotka ide k Chersonu na juhu Ukrajiny. „Chápete, zomrel v prednej línii. Nemal výcvik. Ani sa nerozkukal a už bol tam,“ povedal jeho brat.
Takáto rýchla smrť nebola podľa investigatívneho portálu medzi mobilizovanými ničím výnimočným. Každý piaty na jeho zozname padlých nestrávil na fronte ani dva mesiace. V priemere zomreli ľudia na zozname zhruba po štyroch mesiacoch a dvoch týždňoch. Na zozname zosnulých sú len štyria mobilizovaní, ktorí na fronte vydržali vyše 11 mesiacov.
Na rýchlosť, s akou mobilizovaní muži zomierali, mala negatívny vplyv aj intenzita bojov na jeseň roku 2022, myslia si analytici investigatívnej organizácie Conflict Intelligence Team. Časť povolaných do zbrane sa totiž podľa nej dostala do „mlynčeka na mäso“ pri mestách Svätove a Kreminna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde museli ruské sily rýchlo reagovať na ukrajinský prielom.
Mobilizácia podľa portálu najviac zasiahla mužov starších ako 30 rokov. Viac ako polovica na zozname padlých mala medzi 30 a 45 rokov. Najstarší mŕtvy na zozname mal 62 rokov.
