Z Náhorného Karabachu, kde sa minulý týždeň sily arménskych separatistov vzdali Azerbajdžanu, odišlo do Arménska do pondelka (25. 9.) rána 2 900 ľudí. Podľa agentúry TASS o tom informovalo tlačové oddelenie arménskej vlády.
Podľa Jerevanu sa po azerbajdžanskej vojenskej operácii obyvatelia regiónu osídleného Arménmi obávajú etnických čistiek.
„K šiestej hodine rannej (04.00 h SELČ) 25. septembra do Arménska z Náhorného Karabachu prišlo 2 906 presídlencov,“ cituje tlačová agentúra TASS z arménskeho vládneho vyhlásenia. Väčšina odišla na vybrané miesta, kde plánujú žiť, menšie časti arménsky štát poskytne bývanie.
V Náhornom Karabachu pred začiatkom terajšieho vysídľovania žilo asi 120-tisíc etnických Arménov. Ich vedenie tvrdí, že majú strach z prenasledovania a etnických čistiek a nechcú žiť pod azerbajdžanskou nadvládou.
Azerbajdžan minulý týždeň v utorok (19. 9.) začal v Náhornom Karabachu vojenskú operáciu s cieľom prevziať nad oblasťou kontrolu. V stredu (20. 9.) vyjednali prímerie po tom, ako azerbajdžanské jednotky prelomili arménske obranné pozície a karabašské úrady de facto kapitulovali.
V pondelok (25. 9.) sa v azerbajdžanskej enkláve Nachičevan, ktorá sa nachádza medzi Arménskom, Iránom a Tureckom, stretne azerbajdžanský prezident Ilham Alijev so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom. Rokovať budú práve o situácii v Náhornom Karabachu.
Náhorný Karabach je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale za podpory Jerevanu ho aj s priľahlým územím ovládli tamojší arménski separatisti v krvavej vojne, ktorá sa skončila v roku 1994.
Počas šesťtýždňových bojov s Arménskom v roku 2020 dobyl Azerbajdžan späť okresy susediace s enklávou aj časť Karabachu. Vojnu ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom, ktoré tam má odvtedy asi 2 000 vojakov v úlohe mierových síl.
