Na hlavný obsah

Zomrel niekdajší americký minister zahraničia Henry Kissinger (†100)

Ešte v júli priletel na prekvapivú návštevu Číny.

Zomrel niekdajší americký minister zahraničia Henry Kissinger (†100)
Na archívnej snímke niekdajší americký minister zahraničia a bezpečnostný poradca dvojice amerických prezidentov Henry Kissinger. Foto: ČTK/AP/Miho Ikeya

Zomrel niekdajší americký minister zahraničia a bezpečnostný poradca dvojice amerických prezidentov Henry Kissinger. Mal 100 rokov. Známy diplomat a držiteľ Nobelovej ceny za mier skonal v stredu (30. 11.) vo svojom dome v Connecticute na severovýchode Spojených štátov. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie spoločnosti Kissinger Associates.

Kissingerovo pôsobenie na poste šéfa diplomacie v dvoch amerických administratívach – prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda – zanechalo v zahraničnej politike USA nezmazateľnú stopu, konštatoval Reuters.

Polarizujúca osobnosť

Úmrtie Henryho Kissingera vyvolalo zmiešané reakcie. Niekdajší prezident USA George Bush mladší ocenil Kissingerovo odhodlanie, keď ako chlapec utiekol pred nemeckými nacistami, neskôr proti nim bojoval na americkej strane a ako bývalý utečenec sa stal americkým ministrom zahraničia. Smútok vyjadrilo napríklad čínske ministerstvo zahraničia, píše agentúra AP.

Naopak magazín Rolling Stone už v titulke vyzdvihol Kissingerov podiel na bombardovaní Kambodže: „Vojnový zločinec milovaný vládnucou triedou konečne zomrel“. Prejavy sústrasti prichádzajú okrem iného z Európy.

Henry Kissinger bol v posledných rokoch polarizujúcim symbol americkej zahraničnej politiky. Zatiaľ, čo mnohí Kissingera oceňovali pre jeho brilantnosť a bohaté skúsenosti, niektorí oponenti ho považovali za vojnového zločinca pre jeho podporu pravicovým diktatúram – najmä v Latinskej Amerike.

Krátko pred svojou smrťou vyvolal rozpaky i pohoršenie jeho výroky, že vinu za rozpútanie vojny na Ukrajine nenesie len Kremeľ a že Ukrajina by mala zmieriť s ruskou okupáciu Krymu.

Za spoluúčasť na diplomatických rokovaniach týkajúcich sa vojny vo Vietname získal Kissinger v roku 1973 Nobelovu cenu za mier, ktorá však vzbudzovala mnohé kontroverzie, pretože Kissinger okrem iného rozhodoval aj o intenzívnom bombardovaní Severného Vietnamu, ktoré malo krajinu prinútiť k ukončeniu vojny.

V 70. rokoch sa Kissinger podieľal na mnohých epochálnych globálnych udalostiach: jeho úsilie viedlo k diplomatickému otvoreniu Číny, k prelomových americko-sovietskym rozhovorom o kontrole zbraní, rozšíreniu vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi a parížskym mierovým dohodám so Severným Vietnamom.

Hlavný architekt zahraničnej politiky

Kissingerov vplyv ako hlavného architekta zahraničnej politiky USA vyprchal s Nixonovou rezignáciou v roku 1974. Napriek tomu ho za šéfa rezortu diplomacie povolal aj prezident Gerald Ford.

Vývoj na medzinárodnej politickej scéne Kissinger komentoval v podstate do konca svojho života a mnoho významných osobností – od politikov až po prezidentov – si k nemu chodievalo po rady.

Kissinger bol napríklad aj dobrým priateľom a radcom neúspešnej kandidátky na post prezidenta USA Hillary Clintonovej – napriek tomu, že ona je demokratka a on republikán.

Aktívny zostal Kissinger aj po tom, ako oslávil svoje sté narodeniny: zúčastňoval sa na stretnutiach v Bielom dome, vydal knihu o štýloch vodcovstva a pred výborom Senátu vypovedal o jadrovej hrozbe, ktorú predstavuje Severná Kórea. V júli 2023 nečakane navštívil Peking, aby sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Zatiaľ čo mnohí ľudia Kissingera oslavovali pre jeho brilantnosť a bohaté skúsenosti, iní ho označili za vojnového zločinca pre jeho podporu protikomunistickým diktatúram, najmä v Latinskej Amerike. V posledných rokoch boli jeho cesty ohraničené snahami iných krajín zatknúť ho alebo vypočuť pre zahraničnú politiku USA uplynulých období.

Obdivovaný

„Amerika stratila jeden zo svojich najspoľahlivejších a najviac osobitých hlasov,“ napísal Bush mladší vo vyhlásení k úmrtiu niekdajšieho ministra zahraničia, poradca dvoch prezidentov a diplomata, ktorý sa vo verejnom priestore nestrácal ani desiatky rokov po svojom pôsobení v oficiálnych funkciách.

„Dlho som obdivoval muža, ktorý ako chlapec z židovskej rodiny ušiel pred nacistami a bojoval s nimi v americkej armáde. Keď sa neskôr stal ministrom zahraničia, jeho vymenovanie bolo dôkazom jeho veľkosti, rovnako ako veľkosti Spojených štátov, „napísal George W. Bush.

Kondolenčný list súčasnému prezidentovi Joeovi Bidenovi podľa agentúry Reuters zaslal jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching. Hovorca čínskej diplomacie povedal, že zosnulý diplomat sa zapísal do pamäti svojou „úprimnou oddanosťou čínsko-americkým vzťahom“.

Čínsky veľvyslanec v USA Sie Feng povedal, že správa o Kissingerovom úmrtí ho „hlboko šokovala a sklíčila“. „V srdciach Číňanov vždy zostane ako vážený priateľ,“ uviedol Sie. Kissinger naposledy ešte tento rok v máji, keď boli súčasné americko-čínske vzťahy značne napäté, priletel do Pekingu na návštevu, pri ktorej sa stretol s prezidentom Siem.

Ďalší z bývalých ministrov zahraničia USA Mike Pompeo napísal, že Kissinger „zanechal nezmazateľnú stopu v histórii Ameriky i sveta“. „Navždy mu budem vďačiť za láskavé rady v čase, keď som úrad zastával. Vždy bol ochotný a informovaný,“ napísal Pompeo na sieti X.

Aj nenávidený

Na Kissingerovo kontroverzné zahraničnopolitické pôsobenie poukázali niektoré americké médiá a rad ľudí na sociálnych sieťach. Skôr ľavicovo orientovaný kultúrny magazín Rolling Stone zosnulého označil už v titulku za „vojnového zločinca“, rovnako tak spravodajský server The Huffington Post.

„Verím, že Kissinger bol jedným z najničivejších ministrov zahraničia v modernej histórii krajiny. Som pyšný, že môžem povedať, že nie je môj priateľ a nebudem si od neho brať rady, „cituje denník The New York Times senátora a bývalého prezidentského kandidáta Bernieho Sandersa, ktorý slová použil v rozprave so svojou vtedajšou oponentkou v demokratických primárkach Hillary Clintonovou.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet