Na hlavný obsah

Vianočný stromček, ako ho poznáme dnes, nebol vždy súčasťou osláv Vianoc

V minulosti mal svojich predchodcov.

Vianočný stromček, ako ho poznáme dnes, nebol vždy súčasťou osláv Vianoc
Ilustračná snímka. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Vianoce síce nie sú najvýznamnejším kresťanským sviatkom, určite sú však tým najkrajším. Okrem veriacich ich slávia ľudia naprieč celou spoločnosťou. Samotný Štedrý deň sa v tradičnej kultúre vnímal ako prípravný deň, aj preto sa vo veľkom varilo či pieklo. Tradície viažuce sa k Štedrému dňu sa rokmi menili aj na Slovensku.

Vianočný stromček ako symbol Vianoc tak, ako ho poznáme dnes, k nám prenikol z Nemecka až v 19. storočí. V minulosti mal však svojich predchodcov.

„Výzdobou bola najmä slama, slamené produkty aj stromček a vlastne jeho predchodca boli buď slamené, závesné rôzne konštrukcie, prípadne výzdoba zeleňou,“ opísala etnologička Margita Jágerová.

Vianočným zvykom sa v relácii Správy :24 venovala redaktorka RTVS Jana Obrancová:

„V príbytku počas vianočných sviatkov nesmeli chýbať ani symboly, ktoré sa spájajú s Vianocami. Vianočné oplátky, ktoré sa pripravovali už pred Vianocami, v mnohých dedinách sa začínalo už na Mikuláša,“ ozrejmila riaditeľka Ponitrianskeho múzea Patrícia Žáčiková,

„Medovníky sú novším javom. Med nebol až takou dostupnou komoditou, ako to máme dnes, naozaj využíval sa veľmi ojedinele. Používal sa na oplátky, čiže medovníky, ak sa piekli, tak hlavne v mestskom prostredí a na vidiek prišli až v 20. storočí,“ doplnila Jágerová.

Opekance či figúrky zo zvierat

Oveľa dlhšiu tradíciu majú napríklad opekance, ktoré na mnohých stoloch nechýbajú ani dnes. „Z toho cesta si urobíme najskôr také valčeky, z ktorého sa potom následne odkrajujú menšie časti. Upečieme cesto, zavaríme horúcou vodou a obalíme makom a cukrom,“ vysvetlila historička Katarína Beňová.

Na štedrovečernom stole v minulosti v mnohých rodinách nesmeli chýbať ani figúrky zvierat z takzvaného vizovického pečiva. „Veverička sa dávala gazdinej, aby bola šikovné. Je ich 34, každé zvieratko má tú svoju vlastnosť,“ priblížila remeselníčka Anna Žáčiková.

Samotný Štedrý deň bol aj v minulosti tradične pôstnym dňom. Aj preto mu v niektorých oblastiach predchádzala takzvaná hojná či ľudovo nazývaná obžerná hostina, ktorú si naši predkovia zvykli dopriať 23. decembra.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko