Astrobiologička Michaela Musilová oznámila v pondelok (26.2.) v Bratislave spoluprácu so slovenskou vesmírnou spoločnosťou Space scAvengers, ktorá skúma nový spôsob manipulácie a eliminácie trosiek alebo väčšieho vesmírneho odpadu na obežnej dráhe.
Informovala tiež o plánoch vystúpiť na najvyššiu horu Antarktídy Mount Vinson a najvyššiu horu Severnej Ameriky Denali.
Spoluzakladateľ Space scAvengers Tomáš Balog na tlačovej konferencii potvrdil, že výsledkom spolupráce so slovenskou marsonautkou má byť popularizácia vesmírnej vedy a výskumu formou vedecko-populárnych prednášok a diskusií.
Musilová tiež informovala o svojich minuloročných aktivitách. Patrila k nim aj decembrová expedícia, ktorú viedla na najvyšší vrchol Južnej Ameriky Aconcagua.
„Vyzbierali sme množstvo vzoriek pre NASA aj pre Univerzitu Komenského a ďalšie európske a americké inštitúcie,“ uviedla k expedícii.
Síce sa neskončila výstupom na vrchol pre zdravotné problémy jedného z členov tímu, ale priniesla vzorky extremofilov, organizmov, ktoré dokážu prežiť v extrémnych podmienkach. taktiež priniesla geologické vzorky, o ktoré sa hlavne zaujíma NASA.
„Chcú zistiť, v akých podmienkach môže nejaký extrémny život prežiť, a to porovnávajú s geológiou na Marse,“ dodala k expedícii, ktorá je súčasťou projektu Astro Koruna Zeme, v rámci neho sa Musilová snaží vyliezť na všetky najväčšie vrcholy Zeme.
Výstup na najvyšší vrchol Antarktídy
Tento rok sa v rámci tohto projektu chystá vyliezť na najvyšší vrchol Severnej Ameriky Denali a na Vinson, najvyšší vrchol Antarktídy.
„Budú o dosť náročnejšie ako predošlé expedície. Napríklad na Denali musí mať človek na chrbte vyše 30-kilogramový ruksak a ešte ťahá ťažké sane aj niekoľko dní. Vraj je to ešte ťažšia expedícia než Everest,“ poznamenala Musilová. Tieto skúsenosti berie aj ako astronautský tréning, aby sa raz mohla uchádzať do výberu NASA.
Minulý rok bola tiež veliteľkou misie v poľskej stanici Lunarex, vybudovanej v bývalom bunkri. „Človek je uzavretý v umelom prostredí, kde nemá prístup k slnečnému svetlu. Študujú sa tam rôzne psychologické a zdravotné faktory, ovplyvňujúce ľudské telo dlhodobo v podzemnom prostredí,“ priblížila Musilová simulovanú vesmírnu misiu, zameranú na sprístupnenie vesmíru ľuďom s fyzickým postihnutím.
„Mali sme v posádke paraastronautku, chýbala jej časť nohy. Napriek tomu sa mohla zúčastniť na rôznych simulovaných vesmírnych expedíciách,“ dodala Musilová, ktorá bola minulý rok ako jediná Slovenka súčasťou najväčšej celoženskej a vedeckej expedície do Antarktídy.
„Náš cieľ bol študovať, ako ovplyvňujú tento kontinent klimatické zmeny, robiť o tom osvetu. Zároveň chceme vytvoriť platformu pre mladé ženy, aby sa mohli lepšie uplatniť vo vede a technike,“ ozrejmila Musilová.
V súčasnosti je jednou z mála vedcov sveta, ktorí absolvovali výskum na všetkých svetadieloch.
