Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala v utorok (7. 5.) novelu zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty.
Namieta, že ňou dochádza k zníženiu štandardov transparentnosti a odbornosti pri obsadzovaní funkcií v oblasti verejnej správy v kultúre. Informoval o tom jej hovorca Martin Strižinec.
Prezidentka poukázala na to, že schválený zákon upúšťa od povinného uskutočnenia verejného vypočutia uchádzačov v rámci výberového konania na obsadenie funkcie štatutárneho orgánu múzea alebo galérie.
„Tým sa neguje možnosť efektívnej kontroly výberového procesu verejnosťou, a teda prestáva byť garantované právo účasti verejnosti na správe vecí verejných v oblasti kultúry,“ vysvetlila.
Kritizuje vypustenie explicitného zákazu odvolania štatutárneho orgánu múzea alebo galérie, respektíve vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu bez uvedenia dôvodu. To môže podľa nej vniesť do odborných atribútov riadenia týchto kultúrnych inštitúcií politický vplyv a politické rozhodovanie, a tak oslabiť, prípadne aj negovať princíp odbornosti.
„Takýto zásah do riadenia kultúrnych inštitúcií, navyše, nebol ani zo strany zákonodarcu dostatočne odôvodnený,“ konštatovala.
Prezidentka považuje za problematický aj ústavný aspekt legislatívy. Namieta, že je retroaktívna a môže sa uplatniť aj na štatutárny orgán múzea alebo galérie vymenovaný podľa doterajších predpisov, ktoré neupravujú možnosť ich odvolania bez udania dôvodu. Podľa jej slov sa tým otvára otázka porušenia ich ústavných práv.
Novela, ktorá mala nadobudnúť účinnosť 1. júna, rieši aj vydávanie štandardov múzeí a galérií ministerstvom kultúry a ich zverejňovaní na webe.
Vetovala aj zákon o strategických investíciách
Prezidentka vetovala aj návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete.
Ten mal urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme. Prezidentka namieta jeho nesúlad s ústavou a navrhuje pri jeho opätovnom prerokovaní v Národnej rade (NR) SR neprijať zákon ako celok.
Problémom je podľa nej okrem iného oslabenie procesnej ochrany vlastníkov nehnuteľností dotknutých vyvlastnením.
Prezidentka upozornila, že návrh zákona bol predmetom skráteného medzirezortného pripomienkového konania. Celkovo bolo k nemu podaných 499 pripomienok, z toho 195 zásadných a na rokovanie vlády SR bol návrh tohto zákona predložený s rozpormi. Prezidentka nespochybňuje, že zdĺhavá výstavba strategických investícií môže spôsobiť štátu značné hospodárske škody, nepovažuje ich však za novú mimoriadnu okolnosť, ktorá by nastala náhle, preto podľa jej názoru neboli naplnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie.
Schváleným zákonom sa majú upraviť podmienky na prípravu, uskutočňovanie a dokončovanie investičných projektov, o ktorých vláda rozhodne, že sú strategickou investíciou.
Pojem strategickej investície je však v zákone definovaný rozsiahlo a dáva podľa hlavy štátu vláde pomerne širokú úvahu pri určovaní investičných projektov, pri ktorých bude možné využiť také inštitúty schváleného zákona, ktoré zasahujú aj do ústavou chráneného vlastníckeho práva.
Problémom zákona podľa prezidentky tiež je, že proti rozhodnutiu o vyvlastnení nie je prípustné odvolanie. Ako opravný prostriedok tak ostáva jedine správna žaloba, ktorá však podľa správneho súdneho poriadku nemá odkladný účinok.
Schváleným zákonom sa tiež upravujú viaceré osobitosti v rámci posudzovania vplyvov strategickej investície na životné prostredie, stavebného konania a kolaudačného konania.
Vláda rozhodujúca o strategickej investícii, prípadne investor by mali podľa prezidentky zákonom dané oprávnenie si autonómne a prípadne aj účelovo vykladať záväznú časť územnoplánovacej dokumentácie, ktorá je komplexným dokumentom v oblasti ochrany a využívania území v danej lokalite.
To hlava štátu považuje za neproporcionálny zásah do rovnováhy vzťahu medzi verejným záujmom na výstavbe významných investícií a právom občanov a obyvateľov konkrétneho územia prostredníctvom územného plánu definovať využívanie tohto územia.
