Na hlavný obsah

Väčšina Slovákov dokáže pokryť svoje základné životné náklady, ale musí značne škrtiť výdavky

Najviac pod tlakom sa cítia ľudia v strednom veku.

Väčšina Slovákov dokáže pokryť svoje základné životné náklady, ale musí značne škrtiť výdavky
Ilustračná snímka eurobankoviek. Foto: RTVS

Väčšina Slovákov dokáže pokryť základné životné náklady, avšak musí značne škrtiť svoje výdavky. Vyše polovica (57 percent) oslovených Slovákov sa začala obmedzovať a znižuje dobrovoľné výdavky. Dôslednejšie tiež sledujú, na čo míňajú svoje peniaze. Vyplýva to z pulzného prieskumu spoločnosti Intrum o finančnej situácii a postojoch spotrebiteľov.

„Väčšina Slovákov tvrdí, že je schopná pokryť základné životné náklady, avšak na ostatné jej zostáva málo. Aby sa udržali nad vodou, značne škrtia výdavky, a to aj na úkor zdravia. Pretrvávajúci tlak na rodinné rozpočty má vážne dôsledky na duševné zdravie a celkovú životnú pohodu,“ zhodnotil výkonný riaditeľ Intrum Slovakia Martin Musil.

Obmedzovanie výdavkov

Podľa prieskumu 78 percent Slovákov si je istých, že dokáže každý mesiac zaplatiť všetky svoje účty. Avšak len necelá polovica (46 percent) uviedla, že má taký príjem, s ktorým s istotou dokáže hospodáriť bez rizika, že niekedy nejaký účet nezaplatí alebo sa ešte viac nezadlží.

Z oslovených Slovákov 36 percent uviedlo, že si je istých, že si bude môcť dovoliť pohodlnú dovolenku. Priemer EÚ je pritom 48 percent.

Najviac pod tlakom pri hospodárení s peniazmi sa cítia ľudia v strednom veku (44 – 64 rokov). Náklady na život, rodinné záväzky a hypotéky pohlcujú 58 percent ich mesačných príjmov.

Podľa výsledkov prieskumu vyše polovica opýtaných Slovákov uviedla, že sa začala obmedzovať a znižuje svoje dobrovoľné výdavky. Polovica oslovených Slovákov zároveň potvrdila, že zvažuje nájsť si bočný zdroj príjmu, napríklad druhú prácu alebo brigádu.

Vplyv na duševnú pohodu

Finančné starosti negatívne vplývajú na duševnú pohodu 38 percent oslovených spotrebiteľov, viac na ženy. Kým 52 percent mužov tvrdilo, že zarábajú dostatok na to, aby tento rok žili bez stresu, takúto pohodu pociťuje len 40 percent Sloveniek.

Takmer polovica oslovených obyvateľov Slovenska pritom vníma budúcnosť pesimisticky. Horšie svoju situáciu v porovnaní so situáciou svojich rodičov vidí 45 percent oslovených Slovákov. Štyria z desiatich pritom tvrdia, že ich problémy začali mať negatívny vplyv aj na ich blízke vzťahy. Pritom len 38 percent Slovákov si myslí, že si dokáže nájsť lepšie platenú prácu, je to však viac ako celoeurópsky priemer (32 percent).

Prieskum o aktuálnej finančnej situácii a postojoch spotrebiteľov sa vykonával od 2. do 25. januára 2024 na vzorke 20.000 Európanov, z toho 1000 Slovákov. Externý prieskum sa vykonával v 20 európskych krajinách.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika