Na hlavný obsah

Ján Roháč bol zakladateľom modernej československej divadelnej a televíznej zábavy

Oslavoval by 90 rokov.

Ján Roháč bol zakladateľom modernej československej divadelnej a televíznej zábavy
Na snímke zľava Jiří Šlitr, Jiří Suchý a režisér Ján Roháč zachytení pri práci. Foto: ČTK/DEZORT Jovan

Dodnes je považovaný za zakladajúcu osobnosť modernej československej divadelnej a televíznej zábavy. Ján Roháč režíroval množstvo zábavných, revuálnych a estrádnych programov. Režisérsky sa podpísal pod známe filmy, ako napríklad Kdyby tisíc klarinetů alebo Traja chrobáci.

Hovorili mu aj posledný gróf. Túto prezývku si vyslúžil v Prahe, kde ako televízny režisér zožal najväčšiu slávu.

Hoci sa uplatnil najmä na poli zábavy, režíroval prvú slovenskú televíznu inscenáciu Dovidenia, Lucien. Tá sa vysielala 15. mája 1957 zo štúdia na Zochovej ulici v Bratislave.

V sobotu 18. júna uplynie od narodenia popredného československého divadelného, filmového, televízneho a hudobného režiséra Jána Roháča 90 rokov.

Divadlu sa venoval už na gymnáziu

Narodil sa 18. júna 1932 v Nitrianskom Pravne do rodiny notára. Manželkou Jána Roháča bola herečka a speváčka Zuzana, ktorá sa v roku 1966 stala členkou legendárneho divadla Semafor.

Ján Roháč študoval na reálnom gymnáziu v Prievidzi, už tam sa začal orientovať na režisérsku a hereckú dráhu. V gymnaziálnom krúžku režíroval Stodolovu divadelnú hru Marína Havranová.

„Janko sa venoval divadlu už na gymnáziu a potom zakotvil na Akadémii múzických umení v Prahe a bola to dobrá voľba. Stal sa z neho skutočne dobrý a vo svete uznávaný režisér,“ hovorí jeho brat Jozef Roháč.

Režisérsky talent

Svoj režisérsky talent uplatnil aj počas štúdia réžie v Prahe na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (1951-1955). Spočiatku pôsobil v Divadle estrády a satiry (v roku 1957 sa premenovalo na Divadlo ABC). Potom vo Východočeskom divadle v Pardubiciach, odkiaľ zamieril do pražského Divadla ABC a pôsobil tiež v Laterne magike a v Divadle Semafor.

„Do Prahy prišiel už dosť intelektuálne aj divadelne vyzbrojený zo svojej ochotníckej činnosti v Prievidzi. Roháč bol výnimočný v tom, že ešte ani neskončil školu a už bol v kontakte s Werichom, s Horníčkom a s istým typom divadla ku ktorému inklinoval,“ spomína jeho kolega, spolužiak z pražskej FAMU a teatrológ Ladislav Lajcha.

„Jeho sférou bola oblasť rytmu, strihu, nápadov. Prišiel k videoklipom ako priekopník, sám sa k tomu prepracoval,“ dodáva.

V rokoch 1961 až 1963 režíroval ako hosť v pražských a mimopražských divadlách, aj v televízii a v rokoch 1968 – 1980 bol externým režisérom Československej televízie v Bratislave a v Prahe.

Živý kontakt s hľadiskom

Postupne si získal Ján Roháč meno nielen nápaditosťou divadelných réžií, ale aj zábavných programov a estrád. Obecenstvo zaujali jeho réžie, charakteristickou črtou ktorých bol živý kontakt medzi javiskom a hľadiskom.

Nos známeho režiséra Jána Roháča pribudol v roku 2012 na Nádvorí Uličky slávnych nosov v rámci programu 32. ročníka Medzinárodného festivalu humoru a satiry Kremnické gagy.
Nos známeho režiséra Jána Roháča pribudol v roku 2012 na Nádvorí Uličky slávnych nosov v rámci programu 32. ročníka Medzinárodného festivalu humoru a satiry Kremnické gagy.Foto: TASR
Foto: TASR

Spolupracoval s mnohými poprednými hercami, ako napríklad s Janom Werichom, Miroslavom Horníčkom, Milošom Kopeckým, Miloslavom Šimekom, Jiří Grossmannom, Milanom Lasicom a Júliusom Satinským. S Miroslavom Horníčkom boli spoluautormi a režisérmi úspešných divadelných, neskôr televíznych Hovorov H.

S úctou a vďačnosťou na neho spomína aj speváčka Jitka Zelenková. „Mne natočil môj prvý hodinový recitál, ktorý mi naozaj pomohol. Janko Roháč mal pochopenie pre môj štýl, prevedenie pesničiek, mali sme sa veľmi radi, veľmi mi fandil,“ povedala.

Cez jeho videoklipy sa spopularizovali aj mnohí speváci, pre ktorých bol Ján Roháč veľkou osobnosťou. Jeho smrť ovplyvnila Pavla Hammela či Borisa Filana. Na svoju LP platňu „Čierna ovca biela vrana“ zaradili jednu pieseň ako spomienku na Jána Roháča.

Legendárne silvestrovské estrády

Významná bola jeho dlhoročná spolupráca s Československou televíziou, v ktorej od roku 1968 režíroval celý rad programov, hudobných seriálov i hudobno-zábavných filmov.

Od roku 1977 realizoval s Vladimírom Menšíkom nový typ veľkých silvestrovských estrád, ktoré mali mimoriadne priaznivú odozvu a dodnes zostávajú neprekonané.

Svojím umením zasiahol aj do hraného filmu. V roku 1957 v spolupráci s Vladimírom Svitáčkom nakrútil satirickú komédiu Koniec jasnovidky, ktorá sa však dostala z politických dôvodov do kín až v roku 1963. Spolu nakrútili v roku 1964 kultový muzikál Kdyby tisíc klarinetů.

Prvé multimediálne divadlo na svete

V Laterne magike režíroval tiež program, s ktorým sa divadlo predstavilo na Svetovej výstave EXPO 58 v Bruseli. Prvé multimediálne divadlo na svete sa stalo v tom čase obrovskou senzáciou. Podobný program naštudoval aj pre EXPO 67 v Montreale.

Nebyť hektického a pracovne náročného, no i bohémskeho života, dokázal by oveľa viac. Zomrel 5. októbra 1980 v Prahe vo veku 48 rokov na infarkt myokardu. V rodnej obci režiséra vyhlásili tento rok za Rok Jána Roháča. Jeho súčasťou sa stala v polovici mája prehliadka amatérskeho divadla Divadelná jar Jána Roháča.

Ide o podujatie, ktoré má dlhoročnú tradíciu s cieľom podporiť jednotlivcov a divadelné súbory vo výbere a inscenovaní komediálnych žánrov dramatickej tvorby. V Nitrianskom Pravne pôsobí od roku 1993 aj divadelný súbor Janka Roháča.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko