Človekom bez domova sa môže stať aj ten, kto je na materskej dovolenke alebo popri štúdiu pracuje. Poukazuje na to Národná analytická správa, ktorá skúmala výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2021. Počet ľudí bez domova sa vyšplhal až na 71-tisíc.
Za desať rokov sa počet ľudí bez domova zvýšil asi trojnásobne. Nespôsobila to však iba ťažšia sociálno-ekonomická situácia, ale tiež zmena metodiky ich sčítavania. Tá medzi bezdomovcov zahŕňa nielen ľudí na ulici a v útulkoch. Ale aj tých, ktorí nemajú trvalé bydlisko a sú zapísaní v obci.
Téme sa v reportáži venovala redaktorka RTVS Lea Hubová:
„To nie sú len ľudia, ktorí fyzicky žijú na ulici, ale jednoducho majú nejaký problém s bývaním. To znamená, že nie sú schopní si kúpiť byt, zabezpečiť bývanie, a tým pádom splniť zákonnú povinnosť a mať trvalý pobyt v nehnuteľnosti, ktorú vlastnia,“ vysvetľuje hovorkyňa pre SODB 2021 Jasmína Stauder.
„Sú aj riadne zamestnaní a požiadajú si o úver a banka sa na nich tak pozerá, keď nemajú adresu, len na mestskú časť, ako na nedôveryhodného klienta. Potom keď chcú podnikať, tak si nemôžu otvoriť živnosť, lebo zákon jasne hovorí, že nemôžu. Sú kvázi ako bezdomovci,“ uviedol starosta Luníka IX Marcel Šaňa.
Bez domova sú najmä muži v produktívnom veku
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik vidí problém v tom, že veľká časť ľudí bez domova zapísaných v obciach v nich nežije.
„Potom sa niekedy stane, že materskú školu nedokážu vybaviť len preto, lebo jednoducho nemajú trvalý pobyt v meste a to mesto žiada, aby šli do tej obce, kde ten trvalý pobyt majú. Pretože každá jedna samospráva dotuje to jedno miesto v materskej škole v objeme niekoľko tisíc eur na jeden školský rok. Čiže toto je jeden veľký problém,“ skonštatoval Božik.
Podľa Štatistického úradu sú ľudia bez domova prevažne muži v produktívnom veku. Najčastejšie sa zdržiavajú v Banskobystrickom a Košickom kraji.
