V prípade zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) čakajú organizačné zmeny aj Policajný zbor. Prvú reorganizáciu avizuje minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) už začiatkom februára. „Zmeny, ktoré sú dnes v parlamente, hovoria o tom, že špecializovaný útvar, ktorým je ÚŠP, sa zruší a agendy prejdú smerom na kraj. Tomuto kroku budeme musieť následne prispôsobiť aj Policajný zbor,“ vysvetlil v rozhovore pre TASR.
V rámci polície je minister zástancom menšieho počtu riadiacich pozícií aj špecializovaných útvarov. „Aby sa personálne posilnili pozície, kde je najviac práce, a aj miesta, kde je najväčší podstav príslušníkov,“ načrtol.
Personálny podstav v polícii chce riešiť postupnými krokmi. Pripúšťa, že želaný stav – 22 600 policajtov – sa v ďalšom roku nedosiahne. Myslí si, že ak sa nezvýši finančné ohodnotenie, ťažko priláka ľudí do zboru. Veľkú valorizáciu vzhľadom na zlý stav verejných financií neavizuje. Zdôrazňuje však potrebu materiálno-technického zabezpečenia. „Policajti nemajú k dispozícii základnú výstroj. Veci si musia kupovať sami na vlastné náklady. Je v tom obrovský neporiadok,“ zhodnotil.
Benefitom pre policajtov by v budúcnosti mohli byť aj nájomné byty. O možnom využití bytov v správe samospráv hovoril už so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Predstaviť si vie tiež prestavbu menej využívaných častí policajných staníc, kde by vznikli byty policajtov.
Zlepšenie podmienok
Zlepšenie podmienok pre policajtov by podľa neho mohla priniesť aj spolupráca polície a armády, ktorá je v súčasnosti vo fáze zámeru. Detaily zatiaľ nechcel priblížiť. „Verím, že v krátkom čase budeme informovať verejnosť o tom, aké riešenie navrhujeme. Možno sa inšpirujeme Talianskom či inými krajinami,“ naznačil.
V oblasti prevencie a vzdelávania by policajtov v budúcnosti mohli doplniť civilní intervenční pracovníci. „Sú určité oblasti, kde je lepšie, ak na miesto príde civilný pracovník, ktorý zväčša ide cestou prevencie a vzdelávania, ako by sme mali neskôr, formou represie a naprávania, riešiť už spáchané trestné činy,“ skonštatoval pre TASR. Prirovnal ich k už existujúcim miestnym občianskym poriadkovým službám.
Nevylúčil legislatívne zmeny na posilnenie kompetencií obecných polícií, ktoré by mohli byť zapojené do merania rýchlosti formou objektívnej zodpovednosti. Najprv však potrebuje garancie od miest. „Ak budú mestá vedieť deklarovať, že si vytvoria vlastný odvolací orgán, v tom prípade si viem predstaviť, že by sme to v niektorých mestách spustili ako pilot,“ skonštatoval Šutaj Eštok. Následne by sa mohla upraviť legislatíva. V tejto súvislosti sa vyhodnotí aj zákon predložený v minulom volebnom období.
