Na hlavný obsah

Ľudí s panickou poruchou pribúda čoraz viac. Diagnóza dokáže ničiť život

Záchvat môže človeka postihnúť kedykoľvek.

Ľudí s panickou poruchou pribúda čoraz viac. Diagnóza dokáže ničiť život
Ilustračná snímka. Foto: Profimedia/PA Images

Triaška, potenie dlaní, lapanie po dychu a neopodstatnený strach z náhlej smrti. Takto opisujú takzvaný panický atak ľudia, ktorí trpia panickou poruchou. Posledné roky tento problém trápi stále viac ľudí. Psychológovia odkazujú, že problém netreba zľahčovať.

Pani Timea pomáha ľuďom s panickou poruchou. Sama totiž vie, ako veľmi táto diagnóza dokáže ničiť život. Prvé panické ataky sa u nej objavili pred 20 rokmi.

,,Teplo, zima, triaška, nevoľnosti, strach zo smrti, strach, že sa zbláznim. Bála som sa už potom, že odpadnem. Až obvodný lekár, keď ma poslal k psychológovi, tak vlastne ten mi určil diagnózu panická porucha a agorafóbia. Musela som sa učiť ja sama na sebe a vlastne krok po kroku ako s panickou poruchou žiť,“ priznala konzultantka Timea Ochabova z Ligy za duševné zdravie.

Panickej poruche sa v relácii Správy :24 venovala redaktorka RTVS Karolína Janičíková:

Pri tejto diagnóze panický záchvat môže človeka postihnúť kedykoľvek, aj v pokojnej chvíli. Navyše jeho fyzické prejavy si môžu ľudia zamieňať s epilepsiou, infarktom alebo mozgovou príhodou.

,,V medziobdobiach sa môžem normálne mať dobre a dobre fungovať, len teda často tam zostáva prítomný strach, že sa to znovu vráti,“ vysvetlila psychologička Jana Ashford.

Pribúdajú najmä mladí

Pacientov s úzkosťami je stále viac, najmä medzi mladými. ,,Neurotické stresom podmienené a somatoformné psychické poruchy boli v minulom roku najčastejšie diagnostikovanou novou diagnózou. A to ako vo vekovej skupine 15 až 19 rokov, rovnako tak v skupinách nad 20 rokov,“ priblížila hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií Veronika Daničová.

Počas záchvatov ľudia hľadajú pomoc aj cez krízové linky. Ide však o dočasné riešenie. Dôležité je najmä navštíviť psychológa, pri ťažších stavoch psychiatra, ktorí stanovia liečbu.

„Okrem dychových cvičení má veľmi veľa ľudí dobrú skúsenosť s meditáciou a s takými akoby relaxačnými technikami. Častokrát musíme ísť aj akoby terapeuticky hlbšie pod to a vlastne pátrať, že čo u daného človeka spôsobilo takéto obrovské prepätie,“ dodala Ashford.

Psychológovia pacientov ubezpečujú, že cesta von existuje. Základom je však správna životospráva, najmä dostatok spánku a mentálneho oddychu.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko