Na hlavný obsah
Voľby

História

Štyria muži, jedna žena na poste hlavy štátu – prečítajte si históriu obsadzovania postu v prezidentskom paláci.

Aké prvenstvá sa spájajú s Michalom Kováčom, Rudolfom Schusterom, Ivanom Gašparovičom, Andrejom Kiskom a Zuzanou Čaputovou?

Historický prehľad prezidentov a prezidentiek slovenska

Účasť v prezidentských voľbách podľa rokov – história

73.89 %
75,45 %
1999
47,94 %
43,50 %
2004
43,63 %
51,67 %
2009
43,40 %
50,48 %
2014
48,74 %
41,7 %
2019
prvé kolo
druhé kolo

Zuzana Čaputová – od roku 2019

V roku 2019 sa stala prvou ženskou prezidentkou Slovenskej republiky právnička a občianska aktivistka Zuzana Čaputová. Jej úrad ovplyvnilo niekoľko kríz od pandémie koronavírusu, cez ekonomickú recesiu, koaličnú krízu až po inváziu Ruska na Ukrajine. Taktiež ako prvá v histórii pristúpila k vymenovaniu úradníckej vlády.

    Zuzana Čaputová prezidentka v rokoch 2019-2024

    Kampaň a voľby

    Uchádzať sa o post hlavy štátu sa rozhodla v máji 2018. Jedným z rozhodujúcich dôvodov jej kandidatúry bola vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej z februára toho istého roka.

    Cieľom Zuzany Čaputovej bolo, podľa jej slov, obnoviť dôveru v spoločnosti a vrátiť silu a zmysel hodnotám ako spravodlivosť, ochrana ľudskej dôstojnosti a civilizačná príslušnosť Slovenska k demokratickej Európe.

    Zuzana Čaputová kandidovala na post prezidentky za vtedy mimoparlamentné hnutie Progresívne Slovensko. Hárky s viac ako 18,4-tisíca podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru odovzdala v januári 2019.

    V prospech Zuzany Čaputovej sa pár týždňov pred prvým kolom prezidentských volieb vzdal kandidatúry vedec Robert Mistrík. Vďaka tomuto kroku ju v kandidatúre podporili aj vtedy najsilnejšie opozičné strany SaS a OĽANO, ktoré dovtedy stáli za Mistríkom.

    V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 16. marca 2019, sa Zuzana Čaputová umiestnila na prvom mieste so ziskom 40,57 percenta hlasov. Na druhom mieste bol Maroš Šefčovič s necelými 19 percentami hlasov.

    V druhom kole odovzdalo hlas Zuzane Čaputovej 1 056 582 voličov, čo predstavovalo 58,41 percenta zo všetkých odovzdaných hlasovacích lístkov. Jej protikandidát Maroš Šefčovič získal 41,6 percenta hlasov. Slovensko si tak zvolilo svoju historicky prvú prezidentku.

    V máji 2019 požiadala o zrušenie členstva v Progresívnom Slovensku. Aktuálne nie je členkou žiadnej politickej strany.

    Výkon moci

    Zuzana Čaputová nastúpila do úradu 15. júna 2019 po svojej inaugurácii. V prezidentskom kresle vystriedala bývalého prezidenta SR Andreja Kisku. Od nástupu do funkcie tvrdila, že sa bude riadiť Ústavou SR a nebude podliehať politickým tlakom. Počas jej úradovania sa vystriedalo päť premiérov. Jej úrad tiež poznačilo niekoľko domácich i globálnych kríz.

    Najprv prišla pandémia ochorenia COVID-19. Prvý prípad nákazy týmto ochorením na Slovensku zaznamenali začiatkom marca 2020, teda krátko parlamentných voľbách, v ktorých zvíťazilo hnutie OĽANO. Dňa 21. marca prezidentka vymenovala vládu na čele s premiérom Igorom Matovičom. Jeho vládu poznačilo viacero nezhôd v rámci koalície, ktoré vyústili do koaličnej krízy.

    Tá prepukla po nákupe vakcíny Sputnik V, ktorý mal Matovič vyrokovať s ruskou stranou. Koaliční partneri zo strán Za ľudí a SaS boli proti používaniu vakcíny, ktorá nemá registráciu v Európskej únii. Napätie však bolo v koalícii dlhodobo, a to najmä medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.

    Situáciu nachvíľu upokojilo, keď Igora Matoviča v premiérskom kresle vystriedal Eduard Heger. Nakoľko Igor Matovič zaujal jeho post ministra financií, netrvalo dlho a spory vo vládnej koalícii prepukli opäť.

    Prvá úradnícka vláda

    Situácia vyústila až do historicky prvého vymenovania úradníckej vlády prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Prezidentka vládu odborníkov vymenovala 15. mája 2023, na jej čele stál viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor. Poslanci vtedy opozičného Smeru-SD ostro kritizovali, že hlava štátu s nimi nominácie vopred neprebrala. Úradnícku vládu nazývali tiež „progresívnou vládou“. V parlamente napokon Ódorova vláda nezískala podporu a krajinu tak viedla do septembrových predčasných volieb len s obmedzenými právomocami.

    Kritiku si prezidentka vyslúžila aj rešpektovaním septembrového termínu predčasných parlamentných volieb, na ktorom sa dohodli predstavitelia bývalej vládnej koalície. Opozícia žiadala skorší, májový resp. júnový termín volieb. Podľa viacerých poslancov mala prezidentka vystúpiť v Národnej rade SR a vyzvať na skorší termín. Ona tak však neurobila.

    Počas svojho päťročného funkčného obdobia sa prezidentka stala niekoľkokrát terčom verbálnych útokov od politikov, najmä z predstaviteľov opozície, ale kritikou na jej adresu nešetril ani šéf OĽANO Igor Matovič.

    Líder Smeru Robert Fico ju označoval za „americkú agentku“. Ďalší predstavitelia Smeru tvrdili, že prezidentka obhajuje „zahraničné záujmy“ a nie slovenské. Prezidentka v tejto veci podnikla právne kroky a podala na Fica žalobu na ochranu osobnosti.

    Po septembrových parlamentných voľbách, ktoré vyhral Smer, sa preto vyskytla otázka, či prezidentka poverí zostavením vlády víťaza volieb, teda Roberta Fica. Poverenie od nej dostal, nesúhlasila však s vymenovaním Rudolfa Huliaka, ktorého za šéfa envirorezortu navrhla strana SNS.

    Život Zuzany Čaputovej

    Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1996.

    Počas štúdia i po jeho skončení pracovala na Mestskom úrade v Pezinku, najskôr ako asistentka na právnom oddelení a neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu.

    Od roku 1998 pôsobila v treťom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí. Následne pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít.

    V rokoch 2001 až 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS, od roku 2010 ako advokátka. Venovala sa témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci.
    V decembri 2017 oznámila vstup do politického hnutia Progresívne Slovensko, kde bola v januári 2018 zvolená za podpredsedníčku.

    Počas svojej praxe, resp. už od obdobia, keď končila vysokú školu, sa angažovala aj v kauze pezinskej skládky, ktorá sa začala koncom 90. rokov 20. storočia. V roku 2016 jej za to udelili prestížnu Goldmanovu environmentálnu cenu, nazývanú aj Nobelova cena za ekológiu.

    Zuzana Čaputová je rozvedená a z manželstva má dve dcéry – Leu a Emmu. Do úradu nastupovala po boku partnera fotografa Petra Konečného. Počas funkčného obdobia sa dvojica rozišla, novým partnerom prezidentky sa stal Juraj Rizman.

    Výsledky 2. kola prezidentských volieb 2019

    Zuzana Čaputová
    1 056 582 hlasov 58,40 %
    Maroš Šefčovič
    752 403 hlasov 41,59 %
    Výsledky 1. kola prezidentských volieb 2019
    Zuzana Čaputová
    40,57 %
    Maroš Šefčovič
    18,66 %
    Štefan Harabin
    14,34 %
    Marian Kotleba
    10,39 %
    František Mikloško
    5,72 %
    Béla Bugár
    3,10 %
    Milan Krajniak
    2,77 %
    Eduard Chmelár
    2,74 %
    Martin Daňo
    0,51 %
    Róbert Švec
    0,30 %
    Juraj Zábojník
    0,28 %
    Ivan Zuzula
    0,17 %
    Bohumila Tauchmannová
    0,16 %
    Robert Mistrík
    0,15 %
    József Menyhárt
    0,05 %
    Volebná účasť
    Prvé kolo
    48,74 %
    Spočítané hlasy: 100%
    Druhé kolo
    41,79 %
    Spočítané hlasy: 100%

    Otázky a odpovede

    Ako dopadli posledné prezidentské voľby v roku 2019?
    Prezidentské voľby v roku 2019 vyhrala Zuzana Čaputová, ktorá v druhom kole porazila Maroša Šefčoviča. Stala sa tak prvýkrát v histórii Slovenska najmladšou prezidentkou a zároveň prvou ženou vo funkcii hlavy štátu.
    Kto bol prvým prezidentom SR?
    Prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky bol Michal Kováč, ktorého do funkcie zvolili poslanci 15. februára 1993, získal dovedna 106 hlasov.
    Koľkých prezidentov doposiaľ si zvolili Slováci?
    Slovenskí občania si od vzniku samostatnej Slovenskej republiky až do dnes zvolili priamou, tajnou voľbou 3 prezidentov a 1 prezidentku.
    Kto sú bývalí prezidenti Slovenska?
    Michal Kováč (1993 – 1998), Rudolf Schuster (1999 – 2004), Ivan Gašparovič (2004 – 2009, 2009 – 2014), Andrej Kiska (2014 – 2019).
    Čo sa stalo počas prezidentských volieb v roku 1998?

    Prezidentské voľby v roku 1998 boli fraškou. Prezidentské právomoci do 2. marca vykonával vtedajší premiér Vladimír Mečiar, nakoľko najsilnejšia vládna strana HZDS kandidáta do volieb nepostavila..

    V ďalších dvoch kolách nedošlo k zvoleniu novej hlavy štátu a po ďalšom štvornásobnom vypísaní prezidentských volieb sa už nikto za kandidáta nenavrhoval.

    Parlament preto odhlasoval priamu voľbu prezidenta SR – prvým priamo zvoleným prezidentom sa v roku 1999  stal Rudolf Schuster.

    Aké prvenstvá sa spájajú s prezidentmi a prezidentkou SR?
    • Michal Kováč – prvý prezident samostatnej SR
    • Rudolf Schuster – prvý priamo zvolený prezident SR
    • Ivan Gašparovič – prvý prezident, ktorý bol v úrade dve volebné obdobia po sebe
    • Andrej Kiska – prvý slovenský prezident, ktorý nebol pred vstupom do úradu členom politickej strany
    • Zuzana Čaputová – prvá žena prezidentka, najmladšia prezidentka