Tohtoročný rast ekonomiky Európskej únie bude oproti pôvodným odhadom výrazne pomalší. Stane sa tak najmä kvôli vplyvom ruskej invázie na Ukrajine.
Vo svojej jarnej makroekonomickej prognóze to v pondelok (16. 5.) uviedla Európska komisia (EK). Úniová exekutíva očakáva rast hrubého domáceho produktu (HDP) dvadsaťsedmičky členských krajín o 2,7 percenta. Krátko pred začiatkom vojny vo februári predpovedala EK štyri percentá.
Vyššia hodnota inflácie
Komisia výrazne zvýšila aj odhadovanú hodnotu inflácie, ktorá by tento rok mala v EÚ priemerne dosiahnuť 6,8 percenta. Vo februári pritom očakávali 3,9 percenta. S prognózou novinárov na tlačovej konferencii zoznámil komisár pre ekonomiku Paolo Gentiloni.
V budúcom roku by mala ekonomika EÚ vykázať rast o 2,3 percenta, čo je o polovicu percentuálneho bodu pod skorším odhadom. Pre 19 krajín eurozóny počíta tento rok aj budúci rok komisia so zhodnými rastovými údajmi ako pre celú úniu.
Európska ekonomika sa stále spamätáva z dopadov koronavírusovej krízy a ekonómovia pôvodne očakávali, že sa jej tento rok podarí dosiahnuť stabilný rast.
„Vojna spôsobila prudký rast cien energií a ďalej prerušila dodávateľské reťazce, takže teraz očakávame, že vyššia inflácia vydrží dlhšie,“ vyhlásil Gentiloni.
Prognóza je však neistá
Hospodárstvo EÚ podľa neho naproti tomu môže ťažiť zo silného minuloročného oživenia, relatívne nízkej nezamestnanosti a tiež očakávaných pozitívnych vplyvov investícií z mimoriadneho fondu obnovy.
Gentiloni podotkol, že prognóza je do značnej miery neistá kvôli ťažko predpovedateľnému vývoju ruskej agresie proti susednej krajine. Otáznik je obzvlášť nad cenami energií, pretože európsky blok sa snaží kvôli počínaniu Moskvy znížiť závislosti na ruskej rope a plyne.
