Na hlavný obsah

Zomrela pri rozdávaní chleba, ďalšiu zabila mína. Ukrajinské ženy nasadzujú životy pre pomoc iným

Ukrajinský denník zverejnil príbehy žien zabitých vo vojne.

Zľava Viktorija Jaryšková, Valentyna Pušychová a Ilona Kurovská - ukrajinské ženy, ktoré vo vojne prišli o život.
Zľava Viktorija Jaryšková, Valentyna Pušychová a Ilona Kurovská – ukrajinské ženy, ktoré vo vojne prišli o život. Foto: Archívy rodín a priateľov zosnulých žien

Štyridsaťjedenročnú Valentynu Pushychovú z Kyjeva zastrelili 27. februára 2022 pri meste Brovary v Kyjevskej oblasti, keď išla vyzdvihnúť zraneného obrancu. Štyridsaťpäťročná Ilona Kurovská zahynula 24. marca 2022 pri distribúcii humanitárnej pomoci neďaleko Buče, keď jej auto narazilo na mínu.

Tridsaťdeväťročná Viktoria Jaryšková zahynula 15. decembra 2022 pri ruskom ostreľovaní Chersonu. V tom čase rozdávala chlieb miestnym obyvateľom.

Informuje o tom v stredu (8. 3.) denník Ukrajinska pravda. Pripomína osudy niektorých žien, ktoré sa zapojili do ukrajinského odporu proti ruskej invázii.

Plánovala si adoptovať dieťa

Ilona Kurovská vyštudovala históriu na Národnej univerzite Tarasa Ševčenka v Kyjeve. Neskôr študovala aj ekonómiu a začiatkom februára 2022 získala doktorát z medzinárodného práva. V poslednom roku svojho života viedla legislatívny inštitút ukrajinského parlamentu, píše sa v článku.

Text pre ukrajinské noviny pripravil tím projektu Memorial Platform, ktorý predstavuje konkrétne osudy ľudí, ktorých životy si vyžiadala ruská invázia na Ukrajinu. „Chcela si adoptovať dieťa. Plánovala sa stretnúť s našou spoločnou priateľkou, ktorá mala skúsenosti s adopciou, aby sa opýtala, ako to funguje,“ hovorí Valentyna Osadchová, priateľka Kurovskej. Médiám sa zverila aj s tým, že jej priateľka pomohla uniknúť domácemu násiliu.

Na snímke zosnulá Ilona Kurovská.
Na snímke zosnulá Ilona Kurovská.Foto: Rodinný archív

Ráno 24. februára 2022 však do krajiny vtrhla ruská armáda. Podľa Ukrajinskej pravdy sa počas prvého dňa Kurovská dostala do dediny Klavdijevo-Tarasove, kde ako dieťa trávila veľa času so starými rodičmi.

Na štvrtý deň, keď už Rusi obsadzovali dedinu, organizovala územnú obranu. Uvádza sa v článku, podľa ktorého tiež sprevádzala civilistov opúšťajúcich obsadené územie cez polia a lesy.

„Kuchyňa bola naším štábom a vysielačky pracovali nepretržite. Domom otriasali výbuchy, nebola tam voda ani elektrina. Požiadala som dcéru, aby odišla, pretože to bolo desivé,“ spomína matka Iryna Kurovská.

„Rázne to odmietla. Ilona hovorila, že ma dostane von, ale pokiaľ ide o ňu, toto je jej práca. Samozrejme, že som zostala aj ja,“ opísala jej matka.

So svojou dcérou naposledy hovorila 21. marca 2022, keď sa chystala doručiť lieky a detskú výživu obyvateľom dediny. „Pamätám si to jasne. Predtým, ako nastúpila do auta, sa prežehnala a pomodlila sa. Potom som o nej už nepočula,“ uviedla matka Kurovskej.

Neskôr sa ukázalo, že 24. marca auto Ilony Kurovskej narazilo na mínu. Ukrajinskí bojovníci našli jej telo 2. apríla, po oslobodení Kyjevskej oblasti. Spolu s ňou v aute zahynul aj 24-ročný dobrovoľník. Pred smrťou sa mu snažila dať škrtidlo, aby ho zachránila.

Zomrela pri rozdávaní chleba miestnym

Viktorija Jaryšková pred vojnou maľovala na drevo, živila sa výrobou a predajom suvenírov, viedla workshopy v miestnom historickom centre a dielne v miestnej škole. Podľa jej priateľov snívala o vlastnom podniku.

Keď Cherson vlani na jar obsadila ruská armáda, Jaryšková odmietla spolupracovať s okupačným režimom a podľa denníka Ukrajinska pravda pracovala ako dobrovoľníčka v chersonskej pobočke Červeného kríža.

Dobrovoľníci napríklad privážali lieky z území kontrolovaných Ukrajinou, nakupovali potraviny a iný tovar od ukrajinských výrobcov a rozdávali ich miestnym obyvateľom.

Na jeseň ukrajinská armáda vytlačila ruské invázne jednotky z Chersonu a Rusi začali mesto ostreľovať z opačného brehu Dnepra. Jaryšková a jej deti sa presťahovali do kancelárie Červeného kríža. „Tí, ktorí spolu prežili okupáciu, už neboli len kolegovia, ale rodina,“ povedala jej priateľka a kolegyňa dobrovoľníčka Natalia Šatilová.

„Všetci sme vedeli, aké riziko podstupujeme. Aj Viktorija ich poznala, ale bola bojovníčka,“ dodala. So svojou priateľkou naposledy hovorila v polovici decembra – hodinu pred jej smrťou.

Na archívnej snímke Viktorija Jaryšková, ktorá zahynula pri rozdávaní chleba obyvateľom Chersonu.
Na archívnej snímke Viktorija Jaryšková, ktorá zahynula pri rozdávaní chleba obyvateľom Chersonu. Foto: Archív Viktorijiných priateľov

Jaryšková jej stihla dať spoločnú fotografiu s ďalšou kamarátkou vo vlastnoručne vyrobenom ráme, potom sa ženy rozišli a venovali sa svojim úlohám, uviedla Ukrajinská pravda. Viktorija zostala v blízkosti úradu a rozdávala chlieb miestnym ľuďom.

„Asi po hodine som videla, že mám veľa zmeškaných hovorov. Keď som zavolala kolegyni späť, povedala: ‚Stalo sa niečo strašné. Bombardovali nás. Viku zabili.“ Nanešťastie, nemala prilbu a utrpela smrteľné zranenie hlavy od črepín,“ hovorí Šatilová.

Pri ruskom útoku v ten deň zahynul aj starší muž čakajúci v rade na chlieb. O dve deti, ktoré po Jaryškovej zostali, sa teraz stará ich otec.

Dostala sa pod paľbu na ceste k ranenému vojakovi

Valentyna Pušychová sa vzdala práce manažérky v medzinárodnej dopravnej spoločnosti, vstúpila do ukrajinských ozbrojených síl a od roku 2016 zachraňovala zranených vojakov z frontu, píše Ukrajinska pravda.

Rusko začalo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu vo februári minulého roka, ale boje na východe krajiny prebiehajú už od roku 2014, keď tam vypuklo povstanie proruských separatistov podporované Moskvou. „Povedala, že tam bude užitočnejšia ako v Kyjeve. S dcérou sa rozprávala každý deň. Mala vtedy desať rokov,“ hovorí Valentynina matka Nina Berenoková.

Valentyna slúžila v 72. samostatnej mechanizovanej brigáde a jej služba ju zaviedla do Avdijivky v Doneckej oblasti. Podľa jej kolegov si dokázala zorganizovať prácu a nakoniec prevzala povinnosti hlavného lekára práporu. Jej úlohou bolo evakuovať zranených vojakov z najkritickejších miest frontu. Spolu s vodičom dokázala niesť vojaka na chrbte jeden a pol kilometra, píše sa v článku.

„Zachránila stovky vynikajúcich ľudí. Mnohí z nich sa stali veliteľmi. Žiaľ, mnohí zahynuli po tom, ako sa začala invázia v plnom rozsahu,“ povedala dobrovoľníčka Oksana Korčynská, ktorá slúžila s Pušychovou.

Na archívnej snímke stojí Valentyna Pušychová v sanitke.
Na archívnej snímke stojí Valentyna Pušychová v sanitke. Foto: Archív Valentyniných priateľov

V roku 2018 sa rozhodla absolvovať dôstojnícky kurz a obnoviť si zmluvu s armádou. Korčynská povedala, že sa jej to snažila vyhovoriť s tým, že bude lepšie, ak bude tráviť čas so svojou dcérou. Pušychová však chcela slúžiť v armáde čo najdlhšie.

Matka s ňou naposledy hovorila tri dni po začiatku ruskej invázie v minulom roku a hodinu predtým ako sa jej dcéra dostala pod paľbu na ceste k zranenému vojakovi neďaleko Brovary a zahynula spolu s vodičom.

O niečo neskôr Valentyne volala jej dcéra. Telefón však zdvihli jej kolegovia a oznámili jej, že matka je mŕtva.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet