Na hlavný obsah

Kariéra Ivana Korčoka: Z medzinárodnej politiky do boja o prezidentské kreslo

Ivan Korčok bude kandidovať v prezidentských voľbách.

Kariéra Ivana Korčoka: Z medzinárodnej politiky do boja o prezidentské kreslo
Bývalý minister zahraničných vecí SR a diplomat Ivan Korčok. Foto: SITA/Jakub Julény

Ivan Korčok svoju kariéru začal v roku 1992 na ministerstve zahraničných vecí. Zastával tam niekoľko vedúcich pozícií vrátane funkcie riaditeľa odboru plánovania a analýz, generálneho riaditeľa generálneho riaditeľstva pre medzinárodné organizácie a bezpečnostnú politiku a štátneho tajomníka.

V roku 2003 pôsobil ako vedúci slovenskej delegácie na prístupových rokovaniach do Severoatlantickej aliancie a člen Európskeho konventu v Bruseli. V rokoch 2009 až 2015 bol stálym predstaviteľom Slovenska pri Európskej únii. Predtým ešte pôsobil v nemeckom hlavnom meste Berlín ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Nemecku (2005 až 2009).

Štátny tajomník za druhej vlády Smeru

V roku 2015 pôsobil tri roky ako štátny tajomník na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Na pozícii nahradil Petra Javorčíka, ktorý namiesto Korčoka zaujal miesto stále predstaviteľa SR pri Európskej únii. O ich výmene rozhodla druhá vláda Smeru-SD na čele s vtedajším premiérom Robertom Ficom. Ministrom diplomacie bol vtedy Miroslav Lajčák, Korčok sa však do straníckej politiky vládnucej strany nezapájal.

Zľava exminister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a bývalý stály predstaviteľ SR pri EÚ Ivan Korčok.
Zľava exminister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a bývalý stály predstaviteľ SR pri EÚ Ivan Korčok. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Do priameho názorového konfliktu s Robertom Ficom sa dostal až o niekoľko rokov neskôr, keď už zastával funkciu ministra zahraničných vecí.

Vtedajšia vláda Korčoka vymenovala aj za splnomocnenca vlády pre predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ. Počas prvého slovenského predsedníctva zastupoval Radu ako minister Délégué pred Európskym parlamentom.

Jeho posledným angažmánom bolo zastupovanie Slovenska ako mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca v americkom Washingtone. Pôsobil tak od roku 2018 do 2020. Do funkcie ho vymenoval bývalý slovenský prezident Andrej Kiska.

Konflikt s Ficom pre dohodu o obrannej spolupráci s USA

Ivan Korčok bol od roku 2020 ministrom zahraničných vecí, nominovala ho strana SaS. Počas svojho funkčného obdobia sa dostal do názorového konfliktu s bývalým premiérom Robertom Ficom. Týkal sa dohody o obrannej spolupráci s USA, na základe ktorej by malo USA na Slovensku investovať 100 miliónov amerických dolárov do infraštruktúry.

Dohoda by umožnila americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Dohodnuté zariadenia by mohli americké ozbrojené sily využívať napríklad na výcvik, cvičenia, manévre, tranzit, ubytovanie personálu a rozmiestňovanie síl. 

Podľa Roberta Fica bola zmluva pre Slovensko „nevýhodná, zbytočná a súčasťou geopolitického súboja.“ Vtedajší šéf diplomacie v relácii RTVS O 5 minút 12 uviedol, že rovnakú zmluvu už uzatvorilo ďalších 23 štátov NATO vrátane Maďarska či Bulharska, ktoré ju považujú za posilnenie bezpečnosti.

Poprel Ficove tvrdenia o tom, že na územie Slovenska budú môcť na základe tejto zmluvy prilietať americké vojenské lietadlá a prichádzať vojaci americkej armády bez toho, aby to odsúhlasila vláda či parlament.

Odchod pre koaličnú krízu

Z vlády Eduarda Hegera Ivan Korčok odišiel až počas koaličnej krízy v septembri minulého roku. Spolu s ním podali demisiu aj exminister školstva Branislav Gröhling či exministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Ako prvý z postu ministra hospodárstva odišiel predseda SaS Richard Sulík.

Kríza vznikla po tom, ako sa parlamentu podarilo prelomiť veto prezidentky Zuzany Čaputovej pri tzv. protiinflačnom balíčku z dielne exministra financií Igora Matoviča (OĽANO a priatelia). SaS a OĽANO sa následne obviňovali z hlasovania s fašistami. Liberáli prestali chodiť na koaličné rady, vypovedali koaličnú zmluvu a žiadali vypracovanie novej. Ich požiadavkou bol odchod Matoviča z vlády. Ten však zo svojho postu neodišiel, čo malo za následok odchod všetkých vtedajších ministrov strany SaS.

Po odchode z rezortu diplomacie sa Ivan Korčok nestal poslancom Národnej rady SR.

Na snímke zľava Branislav Gröhling, Mária Kolíková a Ivan Korčok.
Na snímke zľava Branislav Gröhling, Mária Kolíková a Ivan Korčok.Foto: TASR/Jaroslav Novák

Kandidát na prezidenta

Meno exministra diplomacie sa v médiách často skloňovalo v spojitosti s možnou kandidatúrou na post prezidenta v najbližších voľbách. Dlho možnú kandidatúru odmietal. Tvrdil, že ak by sa o úrad prezidentka Zuzana Čaputová chcela pokúsiť opäť, on by nekandidoval.

Prezidentka však v lete verejnosť informovala, že sa znovu kandidovať nechystá. Otvorila tým dvere Ivanovi Korčokovi, ktorý v stredu (30. 8.) na tlačovej konferencii oznámil, že sa do súboja o prezidentské kreslo v roku 2024 napokon zapojí.

Kandidovať bude ako občiansky kandidát. Začína so zberom potrebných 15-tisíc podpisov. Ako uviedol na tlačovej konferencii, od predvolebnej kampane politických strán sa chce dištancovať.

Politická orientácia Ivana Korčoka

V kontexte svetovej politiky sa Ivan Korčok orientuje proeurópsky a je podporovateľom transatlantických vzťahov. V ruskej vojne na Ukrajine je na strane našich východných susedov.

„Ruská agresia proti Ukrajine preverila naše postoje a odhodlanosť. Slovensko dokázalo, že sa na nás v zlomových momentoch dá spoľahnúť. Ukrajinci, ktorí bránia svoju vlasť, v nás majú silných podporovateľov. Rovnako naši spojenci vnímajú naše rozhodnutia a aj to, že vieme v krízovej situácii konať rýchlo a rozhodne,“ uviedol Korčok na minuloročnej konferencii o obrane a bezpečnosti.

Základnou podmienkou pre mier na Ukrajine je podľa neho, aby Rusko ukončilo vojnové operácie a odišlo z ukrajinského územia. Udelenie kandidátskeho štatútu Ukrajine a Moldavsku Európskou úniou hodnotí pozitívne. Únia by však podľa neho mala myslieť aj na krajiny západného Balkánu.

„Európsku perspektívu musíme zároveň umožniť aj krajinám na západnom Balkáne. Nemali by sme preto zbytočne čakať s ďalšími krokmi na ich integračnej ceste,“ povedal na stretnutí v rámci neformálneho zoskupenia Central 5.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko