Na hlavný obsah

NBS, Transpetrol, JAVYS či SPP. Kde sedia najlepšie zarábajúci verejní funkcionári?

Niektorí zarobili viac ako traja najvyšší ústavní činitelia dokopy.

NBS, Transpetrol, JAVYS či SPP. Kde sedia najlepšie zarábajúci verejní funkcionári?
Na snímke zľava Ľ. Ódor, P. Štuller, P. Kažimír a J. Horkovič. Foto: TASR/Pavol Zachar, Jaroslav Novák, Michal Svítok, koláž RTVS

Prezidentka SR Zuzana Čaputová má z ústavných činiteľov najvyšší plat. Príjem takmer 160-tisíc eur za rok 2022 jej však nestačil na to, aby sa umiestnila v prvej desiatke najlepšie zarábajúcich funkcionárov.

Niektorí verejní funkcionári dokonca zarobili viac ako prezidentka, vtedajší premiér Eduard Heger (vtedy OĽANO, dnes Demokrati) a bývalý šéf parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) dokopy.

Pozreli sme na všetky zverejnené majetkové priznania verejných funkcionárov za rok 2022 a zostavili sme rebríček najlepšie platených.

Údaje sú zmätočné

V niektorých prípadoch sa nedá oddeliť výška mzdy od odmien a ani to, aká časť priznanej sumy pochádza zo štátnej pokladnice a koľko funkcionár zarobil mimo verejnej služby. Inštitúcie väčšinou vo svojich výročných správach uvádzajú len súhrnné sumy, z ktorých sa tiež nedá zistiť, koľko dostali jednotliví členovia vedenia.

Podľa Xénie Makarovej z Nadácie Zastavme korupciu inštitúcie často v týchto otázkach zahmlievajú. Bývalá novinárka vyzýva na otvorenie diskusie o tom, koľko majú zarábať manažéri najväčších štátnych podnikov.

Väčšina platu z americkej univerzity

Najviac za rok 2022 zarobil člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska (NBS) Ľuboš Pástor. Výkonom verejnej funkcie si zarobil 78 995 eur, do zložky „iné“ vykázal 628 277 eur (príjmy sú uvádzané v hrubom).

Ľuboš Pástor sa však líši od väčšiny funkcionárov z tohto rebríčka, keďže väčšina z jeho príjmov nepochádza zo štátnej pokladnice.

Vyše dvadsať rokov prednáša finančnú ekonómiu na Chicagskej univerzite v USA. Je taktiež členom Európskej finančnej asociácie (EFA) a ako prvý Slovák v histórii získal v apríli tohto roka prestížnu Moskowitzovu cenu.

Pástor pre portál Aktuality.sk potvrdil, že väčšina sumy z položky „iné“ pochádza od jeho zamestnávateľa – Chicagskej univerzity v USA.

„Zvyšok sú honoráre za odbornú činnosť v USA (prednášky, publikácie a pod.), ktorá sa nijako netýka mojej funkcie na Slovensku. Rovnako to bolo aj v minulých rokoch,“ doplnil.

Jeho tvrdenia potvrdzuje aj výročná správa NBS za rok 2022. Podľa nej dostal Pástor čistý príjem od banky vo výške 55 991 eur, čo je najmenej spomedzi všetkých členov Bankovej rady NBS, keďže v NBS nevykonával inú funkciu. Do tejto sumy sú zahrnuté všetky príplatky, benefity, odmeny či príspevky.

Na druhom mieste šéf Transpetrolu

Druhú priečku najlepšie zarábajúcich verejných funkcionárov v roku 2022 obsadil dnes už bývalý šéf spoločnosti Transpetrol Ján Horkovič.

Štátnemu podniku šéfoval od roku 2020 do októbra 2022. Z verejnej funkcie vykázal príjem vo výške 54 835 eur, v zložke „iné“ je uvedená čiastka 349 185 eur.

Pri Horkovičovi nie je jasné, odkiaľ pochádzajú „iné“ príjmy. Podľa majetkového priznania nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a ani inú funkciu.

Plat si mal schvaľovať sám

Súčasné vedenie Transpetrolu Horkoviča pred niekoľkými dňami obvinilo, že si pravidlá pre schvaľovanie svojho platu upravil sám a bez schválenia ministerstva. Informoval o tom portál Aktuality.sk.

Ten to však poprel. „Ide o mzdovú oblasť, do jej ovplyvňovania som sa vôbec nezapájal, muselo to ísť podľa daných pravidiel,“ uviedol pre portál exšéf Transpetrolu.

Jeho 400-tisícový zárobok nechcel komentovať. Štátny podnik zároveň poprel, že by súčasťou jeho platu bolo odstupné. Aktuality.sk však dodali, že exšéf pri odchode dostal šesť mesačných platov navyše.

Často zahmlievajú

Makarová, ktorá sa v Nadácii Zastavme korupciu venuje investigatívnym témam potvrdila, že pri svojej práci sa často stretáva so situáciami, kedy inštitúcie zahmlievajú platy a hlavne odmeny. Vo výročných správach väčšinou uvádzajú len súhrnné sumy a nie platy jednotlivých členov vedenia.

„Ak by sumy zverejňovali transparentne, tak pri fungujúcich majetkových priznaniach by nebol potom problém, že inštitúcie tieto sumy zverejňujú súhrnne. Dali by sa jednotlivo prečítať z majetkových priznaní ich funkcionárov,“ dodala.

Prvú trojicu uzatvára člen vedenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave Viktor Hraška. Celkovo vlani zarobil 331 531 eur (31 111 z výkonu verejnej funkcie, 300 420 „iné“ príjmy). Okrem verejnej funkcie Hraška pôsobí aj ako pediatrický odborník na srdcovú chirurgiu v USA.

Kažimír so štvrť miliónom z NBS

Na štvrtej priečke sa umiestnil guvernér NBS a člen Bankovej rady Peter Kažimír. Z výkonu funkciu vykázal 78-tisíc eur (hrubá mzda), čo tvorí približne štvrtinu jeho ročných príjmov. Do ostatných príjmov potom vykázal sumu 251 591 eur.

V priznaní uviedol, že podnikateľskú činnosť nevykonával. Podľa majetkového priznania nedostal ani žiadne dary.

Vo výročnej správe NBS za rok 2022 sa uvádza, že Peter Kažimír mal vlani čistý príjem 232 942 eur. Pripomíname, že suma zahŕňa všetky odmeny a príspevky z tejto inštitúcie.

Pri porovnaní týchto čísel vychádza, že celý priznaný zárobok dostal Kažimír z NBS, no rozdelil ho do dvoch rozličných položiek.

Do „z výkonu verejnej funkcie“ zaradil príjmy za post člena Bankovej rady NBS (78-tisíc eur v hrubom) a príjem za funkciu guvernéra NBS, odmeny a rôzne príspevky zaradil do zložky „iné“.

Makarová si myslí, že príjmy z jednej verejnej inštitúcie by sa mali uvádzať sumárne v jednej kolónke. Majetkové priznanie funkcionára by malo podľa nej vyzerať tak, že príjem a odmeny z hlavnej verejnej funkcie sa uvedú v tej istej zložke.

Do kolónky „iné“ by sa potom mali uviesť príjmy alebo odmeny z ďalšej prípadnej verejnej funkcie alebo iných zárobkových aktivít funkcionára.

Sťažuje to verejnú kontrolu

„Je to logika veci. Ich rozdeľovanie aj do kolónky „iné“ na konci dňa sťažuje verejnú kontrolu aj prehľad o tom, koľko jednotliví funkcionári zarobia na svojich miestach,“ doplnila.

Dôvodov, prečo sa to deje, môže byť podľa nej viacero: Nedostatočne exaktné usmernenie k vypĺňaniu majetkových priznaní, nedostatočná kontrola priznaní, ale aj špekulácia zo strany funkcionára.

„V každom prípade to znižuje úlohu majetkových priznaní, a tou je verejná kontrola funkcionárov. Žiaľ, ani aktuálne programové vyhlásenie vlády nedáva signál, že by v tejto oblasti plánovala viditeľné zmeny,“ uzavrela Makarová.

V prvej pätici je aj podpredseda predstavenstva SPP – distribúcia Ľubomír Schweighofer. Výkonom tejto funkcie si prilepšil o 116 792 eur, do iných príjmov vykázal ďalších 211 548 eur. V dokumentoch priznal, že vlani vykonával aj advokátsku činnosť.

Ódor na šiestej priečke

Na šiestom mieste je expremiér Ľudovít Ódor. V roku 2022 vykonával funkciu člena Bankovej rady a bol aj viceguvernérom NBS. V majetkovom priznaní vykázal príjmy v celkovej výške 294 748 eur (z funkcie 77 600, iné príjmy 217 148 eur).

Sumu rozdelil podobne ako Kažimír. Do zložky „z výkonu verejnej funkcie“ zaradil príjmy z postu člena Bankovej rady NBS.

Mzda za funkciu viceguvernéra a ďalšie odmeny sú zaradené do „iné“. Podľa výročnej správy NBS totiž vlani zarobil dokopy 200 766 eur (mzda v čistom).

Siedme miesto v rebríčku s celkovým príjmom 273 717 eur obsadil bývalý člen vedenia Letiska M. R. Štefánika v Bratislave Otto Szöke. Z výkonu verejnej funkcie vlani zarobil 25 391, do položky „iné“ vykázal 248 326.

Nevykonával inú funkciu a nepriznal žiadnu podnikateľskú činnosť. Takže sa nedá s istotou určiť, odkiaľ pochádzajú ostatné príjmy vo výške takmer 250-tisíc eur.

Výročnú správu zverejnia do konca roka

Letisko zatiaľ nezverejnilo výročnú správu za rok 2022. Podľa slov hovorkyne spoločnosti Veroniky Tóthovej by tak mali urobiť do konca roka 2023.

Ministerstvo dopravy SR na svojej oficiálnej webovej stránke zverejňuje pravidlá odmeňovania členov predstavenstva a dozornej rady spoločnosti pre Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS), ktoré upravujú najmä spôsob a rozsah poskytovania náhrad, mesačných odmien, ročných odmien, podielu na zisku členom predstavenstva a dozornej rady a odstupného členom predstavenstva.

Stanovenie výpočtu odmeny v podmienkach spoločnosti Letiska M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS):

Pevná zložkaPercento hornej hranice pevnej zložkyx-násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve v SR
Predseda predstavenstva64 percent2,0
Člen predstavenstva94 percent1,5
Ekonomická zložkay= 0,2*30ᶺ((x-1)/20)
Predseda predstavenstva0,28102
Člen predstavenstva0,28102
Ekonomická zložka
– postup výpočtu
Skóre
Obrat1
Rentabilita0
Počet zamestnancov2
Spolu skóre:3

Hovorkyňa spoločnosti Veronika Tóthová tiež dodala, že členom predstavenstva spoločnosti Letiska M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS) je poskytovaná iba pravidelná mesačná odmena.

Poskytovanie ročnej odmeny, ako variabilnej zložky odmeňovania členov predstavenstva spoločnosti Letiska M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS) nebolo priznané členom
predstavenstva BTS od roku 2018.

Ôsme miesto patrí bývalému členovi Bankovej rady NBS Karolovi Mrvovi. Okrem tejto funkcie bol vlani aj predsedom rady Fondu ochrany vkladov či podpredseda Rady pre riešenie krízových situácií.

Z výkonu verejnej funkcie zarobil 78-tisíc eur, do iných príjmov vykázal 188 219 eur. Nevykonával podnikateľskú činnosť.

Postupoval rovnako

Mrva podľa výročnej správy NBS postupoval rovnako ako Kažimír s Ódorom. Príjmy člena Bankovej rady NBS vykázal do zložky „z výkonu verejnej funkcie“.

V iných sú teda zaradené ostatné odmeny a príplatky.

Šéf Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS) Pavol Štuller je na deviatom mieste. Podľa majetkového priznania dostal v roku 2022 za výkon verejnej funkcie 64 491 eur. Ako „iné“ príjmy uviedol 197 689 eur. Nevykonával podnikateľskú činnosť a ani inú funkciu.

JAVYS taktiež zachováva trend a nezverejňuje presné údaje o príjmoch vedenia. Vo výročnej správe z roku 2022 nájdete iba súhrnné údaje o mzdách.

Prvú desiatku najlepšie zarábajúcich funkcionárov uzatvára generálny riaditeľ Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb Štefan Lukačín. Bol aj zamestnancom Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Je potrebné doplniť, že Lukačín má viac ako 26-ročnú prax v chirurgii a kardiochirurgii. V roku 1997 bol tiež zakladajúcim členom kardiochirurgického programu v Košiciach. Vlani z výkonu funkcie zarobil 129 260 eur, do položky iné vykázal 115 484 eur.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko