Projekt digitalizácie škôl z plánu obnovy za 200 miliónov je po troch rokoch stále iba na papieri. Školy mali najmodernejšie digitálne vybavenie dostať už vlani. Riaditelia sa obávajú, že projekt pre jeho meškanie ohrozí nielen dodanie počítačovej techniky, ale nebude zohľadňovať individuálne potreby škôl.
Ministerstvo školstva tvrdí, že napriek časovému sklzu peniaze určite vyčerpáme. Odborníci upozorňujú, že práve tlak na termíny môže historicky najväčšiu investíciu do školstva na Slovensku vážne ohroziť.
„Rieši sa, ako čím najrýchlejšie minúť peniaze, ale už sa nerieši ako efektívne, na čo a ako dlhodobo budeme vedieť udržať všetky tie investície,“ vyhlásil analytik INESS Róbert Chovanculiak.
„Po 20 rokoch stále debatujeme ako ideme pripájať školy na internet, kde sme už mali byť v úrovni aký je digitálny obsah, ako chrániť deti pred hoaxmi, ako pred kyberšikanou a pred ostatnými vecami. Nikto to nerieši,“ uviedol predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.
Peniaze na nepotrebné zariadenia
„Hrozí to, že ministerstvo minie peniaze, nakúpi zariadenia a v škole budú ležať v skrini častokrát, lebo škola ich nebude vedieť využiť, alebo by potrebovala niečo iné a to si bude musieť kúpiť z vlastných peňazí,“ skonštatoval analytik OZ Slovensko.Digital Ľubomír Illek.
„Otázka je, aká technológia bude dodaná a či sa bude kaziť,“ pýta sa riaditeľ Základnej školy s materskou školou Lokca Ivan Dudáš.
„Chceme tú techniku dostať do škôl a nebudeme ju využívať? Musíme skutočne investovať zmysluplne. To sa dá len tak, že poznáme prostredie, kam to mierime,“ zdôraznil riaditeľ Gymnázia Ladislava Sáru v Bratislave Pavel Sadloň.
„V tejto učebni máme 28 počítačov, tri sú nefunkčne, sú to klasické desktopové počítače. Sú už staršieho dáta, preto sú pomalšie. Určite by sa nám zišli nové, ale som presvedčený, že sú na tom školy ešte aj horšie ako sme my,“ opísal stav na svojej škole riaditeľ Dudáš.
„Ide o dva projekty Digitálna infraštruktúra škôl a Digitálne vybavenie škôl technikou, t.z. nakúpenie počítačov, notebookov, tabletov, slúchadiel na online vyučovanie. Ale aj tlačiarní, digitálnych tabúľ, káble počítačovej siete v škole, wifi routre a podobné zariadenia,“ upozornil Illek.
„Tento projekt by mal odstrániť ten dlh digitálneho vybavenia, ktorý stále pociťuje Slovensko,“ myslí si Sadloň.
„Príprava europrojektov za školstvo bola asi v rámci celého Slovenska najhoršia,“ zhodnotil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).
Obavy a riziká
„To je charakteristické v zásade pre všetky eurofondy a míňanie peňazí cez takéto centrálne projekty,“ doplnil Chovanculiak.
„Neviem, čo sa tu robilo posledné dva roky , ale tento projekt je absolútne nepripravený. Nemáme vôbec rámcový koncept, alebo sme ho nemali, keď sme prišli, čo za týchto 200 miliónov ideme nakúpiť,“ vyhlásil Drucker.
„Tie riziká sú tak vážne, že by malo ministerstvo vyskúšať všetky možnosti, ako nie minúť peniaze, ale ako nájsť čo najlepšie riešenie,“ povedal Illek.
„Máme skutočne obavu, aby sa nestalo to, čo sa stáva úplne bežným javom, že Slovensko síce má pridelené vysoké kvóty, ale nedokážeme ich načas vyčerpať,“ skonštatoval Sadloň.
„Štát, hlavne ministerstvo školstva to nemá absolútne pod kontrolou. Ak máte takúto štúdiu, ktorá vôbec nie je podložená akčnými plánmi, ak nemáte rozpočty, ktoré by reagovali na požiadavky ako podporovať modernizáciu technickej infraštruktúry, ako zlepšiť rýchlosť pripojenia na internet, ako dostať moderné pomôcky do škôl. To všetko už za tie milióny, ktoré boli do digitalizácie školstva naliate, to už dávno malo byť za nami,“ vyjadril sa Andrassy.
„Tak sa treba pýtať pána Gröhlinga, pána Horeckého a pána Bútoru. Toto je ich maslo,“ kritizuje Dudáš.
„Pripravovali sme taký všeobecný audit, ale nezrealizovali sme ho, lebo sme nemali ešte všetky podklady. Ja som odišiel v auguste 2022 , toto je projekt, ktorý sa realizoval v roku 2023. Už mala byť tá dodávka na školy,“ oponoval bývalý minister školstva Branislav Gröhlling (SaS).
„Sú to aj objektívne prekážky. Medzi ne patrí nevýhodné pričasté striedanie ministrov školstva. Rád by som na tom pracoval a už dávno to mohlo byť rozbehnuté,“ priznal bývalý minister školstva Ján Horecký (KDH).
Bútora otázky odignoroval
Viackrát sme oslovili aj exministra školstva úradníckej vlády Daniela Bútoru. Čo rezort urobil pre projekt digitalizácie škôl počas jeho šéfovania. Možnosť vyjadriť sa odignoroval. Na otázky, ktoré si vypýtal, neodpovedal, na telefonáty a správy nereagoval.
„Upozorňovali sme na riziká, že tie projekty nie sú dobre nastavené, ako by mohli byť a hrozí, že tie peniaze nebudú efektívne využité. Bohužiaľ komunikácia vtedy bola veľmi zlá s ministerstvom školstva a nedostali sme vlastne žiadnu inú odpoveď iba nebojte sa, všetko bude dobre spravené,“ prezradil Illek o tom, k čomu vyzýval Bútoru.
„Jedna vec je, čo my očakávame, druhá vec je, čo je realita. Potrebovali by sme tú techniku každá jedna škola čím skôr,“ povedal Dudáš.
„Ministerstvo si je vedomé časového rámca a prijíma všetky potrebné kroky na zabezpečenie termínov. Konečný termín pre realizáciu projektu bol stanovený na december 2025,“ uviedla hovorkyňa rezortu školstva Dagmara Al-Khaldi Mičeková.
Zlé nastavenie projektu
Analytici, ktorí pravidelne hodnotia veľké štátne IT projekty, potrebu investovať do digitalizácie školstva nespochybňujú. Riziká ale vidia v zlom nastavení projektu, ktorý len málo zohľadňuje individuálne potreby škôl.
„Z centra sa nakupujú veci, ktoré rozhodnú úradníci a už sa menej hľadí na to, čo naozaj školy potrebujú, čo využívajú a aký je rozdiel medzi tými školami,“ skonštatoval Chovanculiak.
„Ak to dokáže štát veľmi kvalitne zaobstarať a identifikovať potreby škôl, ja v tom nevidím problém,“ povedal Sadloň.
„Ideálne by bolo, aby štát poskytol finančné prostriedky a školy si zabezpečili infraštruktúru, alebo nákup zariadení podľa svojich potrieb,“ zhodnotila riaditeľka ZŠ Zvolen Ľubica Bieliková.
„Presne to je to, že situácia na školách je veľmi rôzna, niektorým školám sa podarilo zohnať počítače a notebooky aké potrebujú a sú o tri kroky ďalej. Iné školy riešia napr. zatekajúcu strechu v telocvični,“ priblížil Illek.
„Projekty, ktoré sú nastavené riešia situáciu do roku 2026. V roku 2026 by sme mali mať postavenú novú školu, prídeme možno do pekných nových priestorov, ale nebudeme mať techniku,“ povedal riaditeľ Základnej školy s materskou školou v Lomničke Miroslav Zelina.
„Celkove máme na škole okolo 60 počítačov, čo by nám aj kapacitne stačilo. Problém je ale v tom, že aj keď máme na škole dve počítačové miestnosti, tak tá jedna je už využívaná aj ako klasická trieda, lebo máme dvojzmennú prevádzku,“ dodal Zelina.
„Nemali by na to doplatiť školy , ktoré si tie zariadenia zaistili, a naopak, tie školy, ktorým treba najviac pomôcť, by mali dostať tú najväčšiu časť peňazí,“ zhodnotil Illek.
Zbytočne predražené
„Zbytočne predražené digitálne, vybavenie je skôr na škodu veci,“ myslí si Bieliková.
„Sú skúsenosti s takýmito centrálnymi projektmi, kde sa ukázalo, že riešenia neboli dobré a boli tam veľké riziká. Napr. v projekte Edunet, ktorý mal pripojiť školy k internetu. Ten projekt skončil a teraz sa hľadá nové riešenie ako pripojenie internetu zabezpečiť do škôl,“ vyhlásil Illek.
„Centrálny nákup bol zvolený pre jeho potenciál zjednodušiť logistiku, zabezpečiť lepšie ceny prostredníctvom hromadného nákupu a pomôcť školám pri predchádzaní právnych a administratívnych komplikáciám spojeným s individuálnymi nákupmi škôl,“ povedala Al-Khaldi Mičeková.
„Nemusí ministerstvo všetko manažovať z centra. Napríklad sa môžu zaviesť nejaké digi vouchre, bolo by to rozhodovanie na lokálnej úrovni a nesnažil by sa nejaký ministerský úradník rozhodnúť, komu čo pošle,“ uviedol Chovanculiak.
„Prečo niekto namodeloval projekt, ktorý vôbec už nemusí byť platený z rozpočtu a z rozpočtov EU, lebo samotné školy si to vedia zabezpečiť,“ povedal Andrassy.
„Tie projekty takto fungovali, kde sa centrálne nakúpilo a rozdalo sa to školám a či to škola potrebovala, alebo nie, tak si to jednoducho musela zobrať. Nám tu prišli wifi antény, ktoré mám doteraz v skrini položené a v živote ich nepoužijem,“ priznal Dudáš.
Základné spočítanie
„Pre nás už nebude prínosom, ak niekto povie, do každej miestnosti vám dáme dataprojektor. Už ich máme v každej miestnosti. Dáme vám interaktívne tabule, ale tá nie je pre každého. Treba sa opýtať a koľko by ste ich potrebovali, aby ste ich využili aspoň 4 hodiny denne,“ vyhlásil Sadloň.
„Spravilo sa iba nejaké základné spočítanie, koľko majú školy žiakov, tried, koľko učiteľov a podľa toho bolo vypočítané, koľko majú dostať zariadení. Čiže napríklad základná škola, kde chodia moje deti má dostať 46 slúchadiel s mikrofónom, aby bolo možné robiť výuku online, ale z môjho pohľadu väčšina tých zariadení bude ležať v skrini,“ myslí si Illek.
„Online vyučovanie to je zas otázka na jednej strane školy a na druhej samotných žiakov, ktorý doma nemajú možnosť pripojiť sa na internet. Takže táto forma vyučovania, počas covidu bola nereálna. Všetko sme robili cez printovú podobu. V našom prípade by sme sa v žiadnom smere nepohli, pokiaľ ide o túto formu vzdelávania. Jedine prezenčná forma vyučovania u nás má nejaký efekt,“ zhodnotil Zelina.
„Poďme diskutovať o tom, ktoré programy, ktoré predmety, učebnice už majú byť plne digitalizované. Ak nám nastane podobná mimoriadna situácia pandémie spôsobenej covidom, ako vieme bez problémov zo dňa na deň prejsť do online priestoru,“ povedal Andrassy.
„Bolo vypočítané, že škola má dostať 6 tlačiarní, ale keďže už majú 8 tlačiarní, nedostanú žiadne , lebo sú už akože dostatočne vybavené. Alebo škola, ktorá používa tablety a nemá notebooky, pridelia jej tie notebooky ale nie tablety, aby ako všetci boli rovnako priemerne vybavení,“ uviedol Illek.
Dotazníky majú zmapovať vybavenie
„Každá škola vyplnila dotazníky, ktoré umožnili presne zmapovať ich aktuálne digitálne vybavenie. Podľa týchto informácií sa bude technika prideľovať,“ informovala Al-Khaldi Mičeková.
„Je možné, že niektoré školy vypĺňali nejaké dotazníky, ktoré ministerstvo nemá čas vyhodnocovať, takže tam sú takéto rôzne nuansy,“ kritizoval Chovanculiak.
„Aj keď môžu existovať školy, ktoré už majú dostatočné digitálne vybavenie. Projekt DigiEdu je štruktúrovaný tak, aby zabezpečil jednotnosť a súlad s európskymi štandardmi vo všetkých vzdelávacích inštitúciách,“ uviedla Al-Khaldi Mičeková.
„Zistiť potreby je veľmi dôležité. Na to slúžil ten dotazník. Ale potom by to už mali byť adresné veci a mala by byt veľmi intenzívna komunikácia,“ zdôraznila Bieliková.
„Ak by si školy objednávali samostatne a následne my by sme museli ako kontrolný orgán kontrolovať tieto zmluvy, tak nie je reálne, aby ste skontrolovali všetky. Preto sa to vždy dáva centrálnym spôsobom,“ povedal Gröhling.
„Existuje dôvod, prečo to všetko nemôže byť uniformné, ale druhý aspekt zase je, že nemôžeme nakúpiť 100-tisíc úplne iných zariadení. Je jasné, že sa pozeráme na nejaké parametre kvality, výkonu a ceny,“ uviedol Horecký.
Pravidelná obmena
„Skôr by som prijal, keby to bola nejaká pravidelná obmena aj zo strany štátu týchto technológií,“ skonštatoval Zelina.
„Nielen tá hardwarová technika, ale aj softvér je pre nás problém. Potrebujeme aj balíky pre kancelárske programy, ktoré k dispozícii nemáme a musíme si ich tiež kupovať,“ priznal Dudáš.
„Samotné vybavenie neznamená nič, ak nie je edukačný obsah učebníc, ak nie sú aplikačné programy,“ zhodnotila Bieliková.
„V slovenskom jazyku nájdete veľmi málo softvérovej podpory. Mnohokrát robíme to, že najprv dáme učebnú látku a potom začíname rozmýšľať, aké softvéry potrebujeme,“ uviedol Sadloň.
„Môže sa veľmi jednoducho stať, že tu budeme mať množstvo nového hardwéru, na ktorý bude sadať prach,“ skonštatoval Chovanculiak.
„Chceli by sme zrýchlený internet, ale to nebude záležať len od kapacity školy, ale od tých ďalších technických zariadení, ktoré prenášajú tieto informácie. Nevieme to ovplyvniť a na to zrejme prostriedky nebudú,“ prezradil Zelina.
„Pripojenie budov škôl na internet nie je súčasťou projektu, avšak ministerstvo aktívne rieši otázku nadchádzajúceho konca zmlúv s internetovými poskytovateľmi projektu Edunet,“ povedala Al-Khaldi Mičeková.
Údržba techniky
Nedoriešená je aj otázka financovania údržby techniky.
„Ministerstvo školstva vypočítalo, že na 10 rokov bude do tejto oblasti potrebné investovať 440 miliónov eur. To je úplne najväčší IT projekt, aký sme kedy videli. Z toho v Pláne obnovy a odolnosti je o čosi menej ako 200 miliónov euro, čo tých zvyšných 212 miliónov eur nikto nevie povedať. Zatiaľ vie ministerstvo pokryť školám asi polovicu a ďalších 200 miliónov si budú musieť školy zaplatiť z vlastných peňazí. Vieme, že je to nereálne,“ vyhlásil Illek.
„Musíte investovať stále do zaškolenia tých učiteľov a fakt dbať o to, by tá technika bola funkčná,“ uviedol Sadloň.
„Vonku sú už informácie ohľadom tohto projektu minimálne dva roky a zatiaľ neprebehol nejaký veľký sumár, podľa ktorého by sa robilo verejné obstarávanie,“ odpovedal Dudáš na otázku, čo sa zanedbalo na projekte.
„Prvé verejné obstarávania sú naplánované v prvej polovici 2024,“ informovala Al-Khaldi Mičeková.
„Ale čo v tom verejnom obstarávaní bude, koľko kusov techniky a aká technika, to zisťujú teraz,“ povedal Dudáš.
„Všetky kroky sa oneskorili, čo ale zároveň dáva priestor na to, aby sa našlo lepšie riešenie, ako jedno centrálne obstarávanie. Stále sa to dá zmeniť a zachrániť kvalita v tom projekte,“ myslí si Illek.
„Sú príklady škôl vo svete, kde efektívne využívajú digi technológie, ale tam je celé to vyučovanie, celá tá škola obstavaná okolo tých digi technológií. Ako vyzerá vyučovací proces, hodnotenie žiakov a tie technológie sú integrované do všetkých procesov,“ uzavrel Chovanculiak.
